< sekcia Kultúra

O Štúrovi sa dočítame aj v diele Trenčín - vlastivedná monografia

Trenčiansky hrad Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Stalo sa tak v príspevkoch historikov Pavla Horvátha.

Bratislava 1. decembra (TASR) - Vydavateľstvo Alfa v Bratislave vydalo v roku 1993 pre Mestský úrad v Trenčíne dvojzväzkovú regionálnu publikáciu, nazvanú Trenčín - vlastivedná monografia. Toto najväčšie mesto na Považí s vyše tisícročným nepretržitým slovenským osídlením je aj mestom rodu Štúrovcov, ktorých tam história zaznamenáva už od polovice 16. storočia. Z toho vyplýva, že predmetná monografia musí zaznamenať aj osobnosť Ľudovíta Štúra, pretože jeho najbližší predkovia majú rodové korene a pestré príbuzenské vzťahy práve v Trenčíne. Stalo sa tak v príspevkoch historikov Pavla Horvátha (1926 Šišov - 1999 Bratislava) Trenčín v období novoveku (1526 - 1848) a Ľubomíra Liptáka (1930 Trenčín - 2003 Bratislava) Dejiny Trenčína v rokoch 1849 - 1918.

Pavol Horváth vo svojej štúdii v kapitole Školstvo a vzdelanosť prehľadne zaznamenáva organizačnú štruktúru a vzdelávací obsah evanjelického školstva v Trenčíne. Malo dva stupne - ľudovú školu (schola vernacula) a vyššiu gramatickú školu (schola latina), ktorej sa po slovensky hovorilo latinská škola. No a práve na tejto „latinskej škole“ v rokoch 1809 - 1813, teda štyri školské roky, učil Samuel Štúr, otec Ľudovíta Štúra. Škola mala na ten čas výbornú úroveň. Iste aj preto, lebo predchodcom Samuela Štúra bol Ján Rizner, starý otec Ľudovíta Vladimíra Riznera, zakladateľa slovenskej vedeckej bibliografie a strýko poetky Ľudmily Podjavorinskej. „Latinskú školu navštevovalo menej žiakov ako elementárnu, obyčajne len okolo 30-35 chlapcov,“ píše historik Pavol Horváth a dodáva: „V rokoch 1809-1812 študoval na nej aj František Palacký, neskorší významný český historik, ktorý počas štúdia v Trenčíne býval v rodine Samuela Štúra. V rokoch 1826-1829 navštevoval školu aj Jozef Miloslav Hurban, rodák z Beckova, aby na nej získal základy latinčiny...“

V závere štúdie autor zaznamenáva túto skutočnosť: „V revolučných rokoch 1848-1849 sa Trenčín stal ako sídlo stolice aj miestom konania sociálnych a národných pohybov a zhromaždení. (...) Ešte aj 22. septembra 1849 sa tu konalo slovenské národné zhromaždenie, na ktorom Ľudovít Štúr vysvetľoval ľudu ciele slovenskej politiky, jej úsilie o jeho sociálne a národné pozdvihnutie a vyzýval ľud k aktívnej účasti na zápase za svoje sociálne a národné práva.“

Historik Ľubomír Lipták vo svojej štúdii zasa sleduje stopu významného národného buditeľa Ľudovíta Dohnányho, rodáka z neďalekých Dolných Držkoviec. V súvislosti s ním poznamenáva: „Spolu s Jánom Štúrom, mladším bratom Ľudovíta Štúra, sa zúčastnil Slovenského povstania roku 1848, kde bol aj ranený. Po revolúcii vyštudoval právo vo Viedni, pracoval na súdoch ako notár, za provizória roku 1862 prišiel do Trenčína, kde sa čoskoro stal hlavným župným fiškáľom. Po „Vyrovnaní“ roku 1867 musel ako angažovaný Slovák, naviac aj „hurbanovec“, z funkcie odísť.“

Zaznamenať treba aj štúdiu Ingrid Gajdošovej Pamiatkové bohatstvo Trenčína. Do štruktúry architektonických, zväčša sakrálnych pamiatok, zaradila aj pietne miesto evanjelického cintorína v Trenčíne. Píše: „Okrem Ľ. Dohnányho a J. Halašu je tu pochovaná aj Anna Štúrová, rod. Michalcová (1790-1853), matka Ľ. Štúra. Jej náhrobník vybudovali v roku 1932 pričinením miestnej organizácie Živeny. V spoločnej krypte odpočívajú najmladší brat Ľ. Štúra Janko Štúr (1827 - 1905), účastník revolučných pohybov v rokoch 1848-1849, národný buditeľ a redaktor Národných novín, spolu s manželkou Amáliou a synom JUDr. Karolom Štúrom (1867-1925), čiže synovcom strýka rovnakého mena - Karola Štúra, ktorý je pochovaný v Modre. Ešte dodajme, že hrob Anny Štúrovej, matky Ľudovíta Štúra, bol v auguste tohto roku obnovený a zreštaurovaný zásluhou Miestneho odboru Matice slovenskej v Trenčíne."

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.