Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 19. marec 2024Meniny má Jozef
< sekcia Kultúra

Životný príbeh S. H. Vajanského sa začína v roku 1847 v Hlbokom

Svetozár Hurban Vajanský. Foto: TASR/Wikipédia

Dva roky predtým sa zobrali jeho rodičia, Jozef Miloslav Hurban a Anička Jurkovičová.

Bratislava 4. februára (TASR/Teraz.sk) - Po roku Ľudovíta Štúra pripravila Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR) celoročný týždenný cyklus k Roku Svetozára Hurbana Vajanského, ktorý bol vyhlásený pri príležitosti stého výročia jeho úmrtia.

Pripravila ho pod heslom "Obsiahnuť svet, slúžiť domovine!"

Každý štvrtok do konca roka budú TASR a portál Teraz.sk publikovať údaje, informácie, postrehy a charakteristiky o živote a diele Svetozára Hurbana Vajanského, a tiež vyjadrenia životopiscov, hodnotiteľov a kritikov jeho diela. Budú tak robiť v chronologickej postupnosti jeho života i pribúdania jeho literárnych diel tak, ako sa objavovali a pôsobili v slovenskej spoločnosti.

Svetozár Hurban Vajanský sa narodil 16. januára 1847 v Hlbokom a zomrel 17. augusta 1916 v Martine.
Rok S. H. Vajanského teda presiahne až do začiatku roku 2017, keď si pripomenieme 170. výročie jeho narodenia.

Dnes náš cyklus začíname.

Svadba v Sobotišti


„Mrav nakazoval, aby sa všetky trochu pohoršovali. Lebo namiesto toho, že by šla s gardedámou, vychodila kráľovná večera zo siene s hŕbou rozjarených študentov! Azda i závisť sa pripojovala, lebo napriek tomu najmä mužský svet nechával oči na nej, neskúpili chválou, nadšené poznámky všade o Aničke padali. ´Aká krásavica! A ako si počínala na javisku! Náramne bola zaujímavá´. ´Hrať v takej kočišskej histórii! Neviem, aká je v tom zaujímavosť. Ľutujem tú osobu, že sa tak zneuctila. A čudujem sa jej otcovi, že neprejavil v tej veci lepšej predvídavosti!´“

Takto opisuje vzrušenú atmosféru v Sobotišti po ochotníckom predstavení Slovenského národného divadla nitrianskeho 5. augusta 1841 spisovateľka Anna Lacková-Zora v historickom románe Anička Jurkovičová. Bola to na ten čas naozaj neslýchaná udalosť. Osobitnú príchuť jej dodávalo to, že v hre po prvý raz vystúpila žena, vlastne sedemnásťročné dievča, ktoré v Sobotišti všetci poznali už od detstva. Bola to Anička Jurkovičová (1824-1905), dcéra tamojšieho učiteľa a široko-ďaleko známeho národného buditeľa a kultúrneho pracovníka Samuela Jurkoviča. To on mal hlavnú zásluhu na tom, že sa v Sobotišti hralo divadlo.

Na nebývalej národnej a kultúrnej aktivite slovenského ľudu v podbradlianskom kraji mal veľkú zásluhu aj Jozef Miloslav Hurban (1817-1888). V tom čase pôsobil v neďalekej Brezovej pod Bradlom. Bol najbližším priateľom a spolupracovníkom Ľudovíta Štúra a priťahoval mladých štúrovcov ako magnet. Nevynechali ani jedinú príležitosť, aby ho navštívili. A pretože Hurban našiel najviac pochopenia u sobotištského učiteľa Jurkoviča, vzniklo prvé divadlo práve tam.

A čo naša hrdinka - prvá slovenská herečka Anička Jurkovičová? História ju spomína ako inteligentnú, vzdelanú a obetavú slovenskú dievčinu - národovkyňu, ale aj ako veľmi pekné dievča. A bude to pravda, lebo napriek ohováraniam a klebetám malomeštiackych paničiek, vyvolala riadny zmätok v srdciach mnohých mládencov. Do jej peknej tváre a čiernych očí sa zadívali, viac ako bolo treba a ako im to prikazovali národné ideály, i viacerí štúrovci. Ľudovít Šnitta, Daniel Kolény, mladší Štúrov brat Samko a Janko Francisci sa pretekali o jej priazeň pri nacvičovaní divadelných hier. Ba aj Andrej Braxatoris - Sládkovič ju nevdojak v duchu porovnával so svojou Marínou Pišlovou v Banskej Štiavnici.

Aničkino srdce si získal Janko Francisci, pekný, urastený mládenec, ktorého po celom Uhorsku volali Pekný Janko. Ukazoval sa z nich „pár na pohľadanie“, lenže... Lenže Janko Francisci bol vtedy celý v područí ani nie tak štúrovských, ale Štúrových ideálov a predstáv. Stanovisko učiteľa a vodcu Štúra bolo však nekompromisné: láska k žene a manželstvo je prekážkou pri dosahovaní národných cieľov. Francisci s boľavým srdcom známosť s Aničkou prerušil. Možno to tak ani nemyslel, ale diaľka a odlúčenie urobili svoje. Odišiel totiž so štúrovcami do Levoče, kde spoločne rozvinuli všestrannú národno-uvedomovaciu činnosť. Medzitým sa o Aničku uchádzal Viliam Pauliny-Tóth, no zdá sa, že prišiel v nevhodnom čase.

A tak sa stalo to, čo v dňoch prvých divadelných predstavení netušil ani sám Jozef Miloslav Hurban, ani Anička Jurkovičová. Pre Hurbana bolo vtedy pekné sedemnásťročné dievča len stelesnením obetavosti pri národno-buditeľských snahách štúrovcov a on bol pre ňu zasa váženým mladým spisovateľom a národovcom, ku ktorému prechovávala neskonalý obdiv. Situácia sa ale zmenila. Sedemnásťročné dievča dozrelo na pôvabnú a inteligentnú ženu a on na muža schopného samostatných činov. Mladí ľudia sa zaľúbili a bola z toho svadba.

Darmo sa Štúr hneval, darmo mu vyčítal a dohováral, Hurban sa nechcel zriecť manželstva a už vôbec nie s takou krásavicou. Všetko naznačovalo, že aj obetavou a pracovitou ženou. A iste aj mocnou rodičkou a milujúcou matkou. No aby sme veci dali na správnu mieru a donekonečna v tejto záležitosti neubližovali Ľudovítovi Štúrovi, musíme povedať aj toto: Štúr nakoniec pochopil Hurbanov cit a obetavo išiel na Hurbanovu svadbu tri dni pred sobášom a dokonca cez Modru, aby spolu so ženíchom dohodli u Karola Štúra, Ľudovítovho staršieho brata, sobášny obrad. Nebolo to však celkom na zapísknutie. Karol Štúr bol vtedy rektorom a profesorom modranského gymnázia i evanjelickým kaplánom a tušilo sa, že i najhorúcejším kandidátom na miesto farára, ale v danej chvíli v kňazskej profesii bol iba na najnižšej kaplánskej pozícii. Autorita osobnosti Ľudovíta Štúra však zavážila, a tak sobášny obrad Aničky Jurkovičovej a Jozefa Miloslava Hurbana bol aj generačnou štúrovskou i Štúrovskou záležitosťou.

Svadobný obrad sa uskutočnil v sobotu 7. októbra 1845 a po ňom nasledovala „veselá svadobná hostina“, ako píše Tomáš Winkler v biografickom románe Perom a mečom a pokračuje: „Len Ľudovít sedí smutne a dumá, či sa Miloslav nespreneverí už prv danému sľubu - žiť pravde a národu slovenskému. Ale o to lepšie sa zabáva Hurbanov švagor Daniel Svoboda, ktorý na túto príležitosť zložil svadobné verše. „Neveřte to, neni ku závade/ Slávy synu, Slávy rozenka -/ mnohať práce vlasti ve záhradě!/ Co muž sadí, pěstí milenka.“ Na druhý deň svadobná hostina pokračovala v Hlbokom, kde ženích objednal na ten čas skoro profesionálnu kapelu. Profesionálnu preto, lebo vyhrávala „aj z nôt“.

V Sobotišti sa dodnes zachovala budova, v ktorej sa dňa 5. augusta 1841 uskutočnilo prvé predstavenie Slovenského národného divadla nitrianskeho. Pamätná tabuľa na nej okrem zakladateľa Samuela Jurkoviča, organizátorov Ľudovíta Štúra a Jozefa Miloslava Hurbana a Aničky Jurkovičovej pripomína mená týchto štúrovcov: A. Sládkoviča, J. Kalinčiaka, A. Roya, Ľ. Šuleka, J. Francisciho, A. Krčméryho a D. Kolényho. Pripomína tiež, že na divadlo finančne prispeli srbskí študenti bratislavského lýcea, čo iste bola zásluha Ľ. Štúra.

Prvorodený syn Anny Jurkovičovej a Jozefa Miloslava Hurbana, Svetozár Miloslav Hurban, neskôr spisovateľ Vajanský, sa narodil 16. januára 1847. Na prvý pohľad je jasné, že Anička Jurkovičová sa nemusela vydávať a Jozef Miloslav Hurban ženiť. Považovali sme však za povinnosť pripomenúť na začiatku tohto cyklu, že životný príbeh Svetozára Hurbana Vajanského sa začal práve tu - v podbradlianskom mestečku Sobotište, v ktorom sa na javisko kultúrneho domu priplietla láska.