Bratislava 2. januára (TASR) - Po roku Ľudovíta Štúra pripravila Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR) celoročný týždenný cyklus k Roku Svetozára Hurbana Vajanského, ktorý bol vyhlásený pri príležitosti stého výročia jeho úmrtia.

Pripravila ho pod heslom "OBSIAHNUŤ SVET, SLÚŽIŤ DOMOVINE!"

Každý štvrtok do konca roka budú TASR a portál Teraz.sk publikovať údaje, informácie, postrehy a charakteristiky o živote a diele Svetozára Hurbana Vajanského, a tiež vyjadrenia životopiscov, hodnotiteľov a kritikov jeho diela. Bude tak robiť v chronologickej postupnosti jeho života i pribúdania jeho literárnych diel, tak ako sa objavovali a pôsobili v slovenskej spoločnosti.

Svetozár Hurban Vajanský sa narodil 16. januára 1847 v Hlbokom a zomrel 17. augusta 1916 v Martine.

Rok S. H. Vajanského teda presiahne až do začiatku roku 2017, keď si pripomenieme 170. výročie jeho narodenia.

O Vajanskom vieme, že bol najstarším synom Jozefa Miloslava Hurbana, teda synom jedného z prvých troch vodcov revolučného hnutia Slovákov v rokoch Slovenského povstania 1848-1849. Narodil sa v Hlbokom, cesta za ukončením stredoškolských štúdií ho viedla cez Modru, Oberschűtzen, Těšín, Stendal až do Banskej Bystrice. Potom sa zapísal na právnickú akadémiu v Bratislave. Advokátsku prax vykonával v Skalici, Námestove a v Liptovskom Mikuláši. Po vojenskej službe v rakúsko-uhorskej armáde prišiel roku 1878 do Martina za redaktora Národných novín. V Martine potom zostal až do smrti.

O Vajanského básnickej tvorbe vieme, že posunula vývin slovenskej poézie dopredu. Už vo svojom vynikajúcom debute Tatry a more (1879) sa dokázal vymaniť z romantickej štúrovskej predstavy poézie. O Vajanského prozaickej tvorbe zasa vieme, že bola mnohostranná. Napísal rozprávky, novely, črty i romány zo všetkých spoločenských vrstiev vtedajšieho slovenského života. Zážitky z ciest po Európe spracoval v pútavých cestopisoch.

O Vajanskom vieme aj to, že vo svojej dobe sa nemohol vyhnúť ani ostrým politickým zápasom, do ktorých riskantne zasahoval vyše pol storočia každodennou publicistikou, najmä protestne a polemicky ladenými novinárskymi článkami, a preto sa veľmi často dostával do sporu s uhorskou mocou a jej servilnou justíciou, ktorá ho viac razy poslala do väzenia. No i tento stav núdze a chladu väzenských ciel vnímal ako službu národu, ako prirodzenú súčasť sebaobetovania, ktoré sa mu stalo - ako píše literárny historik Pavol Petrus -„ najvyšším mravným kreditom v práci i náplňou zmyslu vlastnej ľudskej existencie. Tu sa ohlášali štúrovské ideály, ktoré Vajanskému stelesňoval svojou celoživotnou prácou i jeho otec Jozef Miloslav Hurban.“