Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Dnes nás môže tešiť, že chýr o osobnosti Jozefa Miloslava Hurbana doletel až kdesi na rakúsko-maďarské hranice.
Autor Teraz.sk
Bratislava 25. februára (Teraz.sk) - „Malé deti - malé starosti, veľké deti - veľké starosti,“ hovorí dobre známe slovenské príslovie a v plnom rozsahu sa vzťahuje aj na otcovský príbeh Jozefa Miloslava Hurbana a jeho prvorodeného syna Svetozára Hurbana Vajanského.
Prvé stredoškolské roky (1858-1861) strávil mladý Hurban na gymnáziu v Sliezskom Tešíne nad Olšou, ako sa vtedy hovorilo tomuto mnohonárodnostnému mestu. Jeho študijné výsledky neboli celkom také, ako si to predstavoval otec. Z matematiky, fyziky, ale i z latinčiny bol iba priemerný. Na druhej strane, jeho literárne vlohy boli viac ako očividné. Keď sa zdokonalil v nemčine a bol schopný čítať klasikov nemeckej literatúry, jeho budúca profesijná orientácia začala byť celkom zreteľná.
V literárnej tvorbe ho cez prázdniny a cez výročité sviatky povzbudzovala najmä teta Emília Jurkovičová, ktorej nedávno tak pekne vinšoval na svadbe. Podľa všetkého to bola ona, čo pošepla švagrovi Hurbanovi, aby literárne nadaného chlapca dal študovať do čisto nemeckého prostredia. Základy nemčiny už má, treba sa mu v nej zdokonaliť. Otec Hurban si dal povedať, a tak padlo rozhodnutie, že Svetozár Miloslav odíde zo severu Čiech až na juhovýchod Rakúska, do mestečka Horné Strelce, po nemecky - do Oberschűtzenu na tamojšie gymnázium. V lete 1861 na priváte v Bratislave sa ešte zdokonaľoval v hovorovej nemčine, no v polovici septembra už bol v Horných Strelciach.
Bolo to optimálne riešenie. Oberschűtzen bolo síce ospalé burgenlandské mestečko neďaleko Szombathely na maďarskej strane a troška bokom od väčších vzdelávacích centier, no na druhej strane jeho gymnázium malo už dlhoročnú tradíciu a dobrú povesť. Pritom nebolo až také vzdialené od Bratislavy a navyše, cestovalo sa doň cez Viedeň. A to bolo dosť dôležité. Mladý Svetozár Miloslav bol Viedňou očarený. Cestou do školy alebo domov sa vo Viedni vždy zdržal aspoň jeden deň. Obdivoval svätoštefanský chrám, Schőnbrunský palác, galériu a celkovú architektúru mesta. V tej dobe môžeme zaznamenať aj výtvarné nadanie Svetozára Hurbana. Nikdy ho nerozvíjal profesionálne, no zanechal nám rad kresieb, ktoré - podobne ako u Gustáva Kazimíra Zechentera - Laskomerského, potvrdzujú jeho celoživotný záujem o výtvarné umenie a záľubu v kreslení.
Vzhľadom na jeho už plynulú komunikáciu v nemčine i vzhľadom na základnú orientáciu v nemeckej literatúre v Horných Strelciach ho radi a vľúdne prijali do tercie. Riaditeľ gymnázia, pán Hieronymus Karl Wilhelm Sillem, dokonca vedel o jeho literárnych pokusoch a podporoval ich. Napriek tomu, že väčšina z nich bola napísaná po slovensky. Navyše, mladému Hurbanovi bol nápomocný nielen v študentských, ale i v súkromných záležitostiach, napríklad pri hľadaní vyhovujúceho ubytovania. No pán riaditeľ Sillem bol asi jediným žičlivým pedagógom voči Svetozárovi Hurbanovi na gymnáziu v Oberschűtzene. Profesori gymnázia sa čoskoro dozvedeli, koho je to syn, a tak mu štúdium občas poriadne „osladili“. Nie všetci, ale našli sa takí. Na druhej strane, dnes nás môže tešiť, že chýr o osobnosti Jozefa Miloslava Hurbana už vtedy doletel až kdesi na rakúsko-maďarské hranice.
„Pobyt v Oberschűtzene je preryvom najmä v jazykovej oblasti...“ napísal znalec Vajanského života a diela Ivan Cvrkal a doložil to takto: „Pre mladého Hurbana nebolo veľkým prínosom. Dostalo sa mu tu elementárnych základov z cudzích jazykov, sprostredkovane nasával prvé podnety gréckej klasickej kultúry. Okrem osobných sporov s profesormi v ňom zanechalo stopy dielo Gustava Schwaba Trójska vojna (Der Trojanische Krieg).“
Napriek vytrvalému a namáhavému študijnému úsiliu mladý Hurban neprestával tvoriť ani v tomto prostredí. Literárny historik Ivan Kusý o tom napísal: „Tri zápisníky literárnych pokusov (väčšinou básní, no sú tu aj dramatické zlomky a prózy) z čias štúdií v Tešíne a Horných Strelciach svedčia, že literatúra nebola pre mladého študenta len chvíľkovou zábavou. Písané sú po slovensky a po česky. Sledujú sa otcovské vzory. Historické námety majú romantický charakter a ľudová slovesnosť je zdrojom tém aj umeleckým ideálom. Okrem toho je v pokusoch veľa ozvien Sládkoviča a Schillera. Z nich si vyberá i svoje mottá.“ Ako vidieť, ozvena štúrovských úsilí a ich ponímania literárnej tvorby bola stále živá a inšpiratívna.
V apríli 1863 v sprievode otca odchádza do Stendalu pri Berlíne, aby zavŕšil gymnaziálne štúdium absolvovaním jeho vyšších tried.
Prvé stredoškolské roky (1858-1861) strávil mladý Hurban na gymnáziu v Sliezskom Tešíne nad Olšou, ako sa vtedy hovorilo tomuto mnohonárodnostnému mestu. Jeho študijné výsledky neboli celkom také, ako si to predstavoval otec. Z matematiky, fyziky, ale i z latinčiny bol iba priemerný. Na druhej strane, jeho literárne vlohy boli viac ako očividné. Keď sa zdokonalil v nemčine a bol schopný čítať klasikov nemeckej literatúry, jeho budúca profesijná orientácia začala byť celkom zreteľná.
V literárnej tvorbe ho cez prázdniny a cez výročité sviatky povzbudzovala najmä teta Emília Jurkovičová, ktorej nedávno tak pekne vinšoval na svadbe. Podľa všetkého to bola ona, čo pošepla švagrovi Hurbanovi, aby literárne nadaného chlapca dal študovať do čisto nemeckého prostredia. Základy nemčiny už má, treba sa mu v nej zdokonaliť. Otec Hurban si dal povedať, a tak padlo rozhodnutie, že Svetozár Miloslav odíde zo severu Čiech až na juhovýchod Rakúska, do mestečka Horné Strelce, po nemecky - do Oberschűtzenu na tamojšie gymnázium. V lete 1861 na priváte v Bratislave sa ešte zdokonaľoval v hovorovej nemčine, no v polovici septembra už bol v Horných Strelciach.
Bolo to optimálne riešenie. Oberschűtzen bolo síce ospalé burgenlandské mestečko neďaleko Szombathely na maďarskej strane a troška bokom od väčších vzdelávacích centier, no na druhej strane jeho gymnázium malo už dlhoročnú tradíciu a dobrú povesť. Pritom nebolo až také vzdialené od Bratislavy a navyše, cestovalo sa doň cez Viedeň. A to bolo dosť dôležité. Mladý Svetozár Miloslav bol Viedňou očarený. Cestou do školy alebo domov sa vo Viedni vždy zdržal aspoň jeden deň. Obdivoval svätoštefanský chrám, Schőnbrunský palác, galériu a celkovú architektúru mesta. V tej dobe môžeme zaznamenať aj výtvarné nadanie Svetozára Hurbana. Nikdy ho nerozvíjal profesionálne, no zanechal nám rad kresieb, ktoré - podobne ako u Gustáva Kazimíra Zechentera - Laskomerského, potvrdzujú jeho celoživotný záujem o výtvarné umenie a záľubu v kreslení.
Vzhľadom na jeho už plynulú komunikáciu v nemčine i vzhľadom na základnú orientáciu v nemeckej literatúre v Horných Strelciach ho radi a vľúdne prijali do tercie. Riaditeľ gymnázia, pán Hieronymus Karl Wilhelm Sillem, dokonca vedel o jeho literárnych pokusoch a podporoval ich. Napriek tomu, že väčšina z nich bola napísaná po slovensky. Navyše, mladému Hurbanovi bol nápomocný nielen v študentských, ale i v súkromných záležitostiach, napríklad pri hľadaní vyhovujúceho ubytovania. No pán riaditeľ Sillem bol asi jediným žičlivým pedagógom voči Svetozárovi Hurbanovi na gymnáziu v Oberschűtzene. Profesori gymnázia sa čoskoro dozvedeli, koho je to syn, a tak mu štúdium občas poriadne „osladili“. Nie všetci, ale našli sa takí. Na druhej strane, dnes nás môže tešiť, že chýr o osobnosti Jozefa Miloslava Hurbana už vtedy doletel až kdesi na rakúsko-maďarské hranice.
„Pobyt v Oberschűtzene je preryvom najmä v jazykovej oblasti...“ napísal znalec Vajanského života a diela Ivan Cvrkal a doložil to takto: „Pre mladého Hurbana nebolo veľkým prínosom. Dostalo sa mu tu elementárnych základov z cudzích jazykov, sprostredkovane nasával prvé podnety gréckej klasickej kultúry. Okrem osobných sporov s profesormi v ňom zanechalo stopy dielo Gustava Schwaba Trójska vojna (Der Trojanische Krieg).“
Napriek vytrvalému a namáhavému študijnému úsiliu mladý Hurban neprestával tvoriť ani v tomto prostredí. Literárny historik Ivan Kusý o tom napísal: „Tri zápisníky literárnych pokusov (väčšinou básní, no sú tu aj dramatické zlomky a prózy) z čias štúdií v Tešíne a Horných Strelciach svedčia, že literatúra nebola pre mladého študenta len chvíľkovou zábavou. Písané sú po slovensky a po česky. Sledujú sa otcovské vzory. Historické námety majú romantický charakter a ľudová slovesnosť je zdrojom tém aj umeleckým ideálom. Okrem toho je v pokusoch veľa ozvien Sládkoviča a Schillera. Z nich si vyberá i svoje mottá.“ Ako vidieť, ozvena štúrovských úsilí a ich ponímania literárnej tvorby bola stále živá a inšpiratívna.
V apríli 1863 v sprievode otca odchádza do Stendalu pri Berlíne, aby zavŕšil gymnaziálne štúdium absolvovaním jeho vyšších tried.
UPOZORNENIE: Správa je súčasťou celoročného cyklu informácií TASR o živote a diele Svetozára Hurbana Vajanského pod názvom "Obsiahnuť svet, slúžiť domovine!"
