< sekcia Kultúra

VIDEO: Hlina a tehla zásadne ovplyvnili históriu mesta Trnava

Na archívnej snímke je pohľad na Trojičné námestie z Mestskej veže. Foto: TASR - Štefan Puškáš

V podzemí Západoslovenského múzea sú vystavené tehly pochádzajúce aj z archeologických výskumov v okolí mesta. Zastúpené sú kusy z doby rímskej, od románskych plevoviek až po novoveké.

Trnava 17. júla (TASR) – Doteraz pre verejnosť neprístupné podzemné priestory v bývalom kláštore klarisiek premenilo Západoslovenské múzeum v Trnave na novú expozíciu dejín tehly a tehliarstva s názvom Dotkni sa hliny. Unikátne exponáty pochádzajúce z výskumov archeológov i zbierky Piešťanca Ľubomíra Mrňu, ktorú ju Trnave daroval, prevedú návštevníkov históriou výroby tehál v Trnave a jej okolí.

Autormi výstavy sú archeológovia Peter Nagy z Archeologického múzea v Bratislave a Andrej Sabov zo Západoslovenského múzea. "V rámci výroby tehál má Trnava výnimočné postavenie. Tehla tam bola základným stavebným prvkom, nakoľko poloha Trnavy na rovine sťažovala prístup ku kameňu. Hlinu mali Trnavčania najbližšie, využívali ju na všetko," povedal pre TASR Nagy. Podľa Sabova mnohí Trnavčania prechádzajúci ulicami V jame, Na hlinách či Hlbokej "dnes už ani netušia, že z týchto jám povstala sláva ich mesta. Bez nich by nikdy nevznikli unikátne, v strednej Európe ojedinelé tehlové hradby, zachované dodnes, ani typické siluety kostolov, ktoré neodmysliteľne patria k panoráme Trnavy".



Expozíciu pripravovalo múzeum už dlhšie, chcelo tým okrem iného splatiť aj svoj dlh voči Ľubomírovi Mrňovi, ktorý svoju zbierku tehál poskytol už pred dvadsiatimi rokmi. Okrem neho tehly múzeu darovali aj Emil Dohnal a Pavol Just. Mrňa sa ako architekt a stavebník pohyboval po stavbách a v zahraničí sa nadchol pre myšlienku múzea tehly. "Na ministerstve kultúry som nenašiel odozvu, tak som sa pustil do zbierania na zbúraniskách, skládkach či starých tehelniach sám," povedal pre TASR.

V podzemí múzea sú vystavené tehly pochádzajúce aj z archeologických výskumov v okolí Trnavy. Zastúpené sú kusy z doby rímskej, potom od románskych plevoviek a gotických prstoviek až po novoveké. "Zatiaľ najstaršiu sme vykopali pri Šamoríne, sú tu stredoveké tvarovky z Dechtíc či tehly z náleziska v Cíferi-Páci," uviedol Nagy. Expozícia sprevádza návštevníka dejinami výroby a ku každej etape sú pripojené fotografie stavieb, ktoré v tom období vznikli. "V rámci výskumu pre expozíciu sa podarilo zistiť nové tehliarske mená a identifikovať nové značky tehliarov. Značkované tehly sa objavili v Trnave na konci 16. storočia," konštatoval Sabov. Zaujímavosťou napríklad je, že tehelňu na Špačinskej ceste kúpil v roku 1913 známy slovenský architekt Dušan Jurkovič a jeho rodina ju prevádzkovala až do znárodnenia v roku 1947.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.