< sekcia Kultúra

Zomrel významný sochár a pedagóg Jozef Jankovič

Ilustračná snímka Foto: TASR/AP

Jozef Jankovič sa narodil 8. novembra 1937 v Bratislave.

Bratislava 6. júna (TASR) – Vo veku nedožitých 80 rokov dnes v Bratislave zomrel jeden z najvýznamnejších sochárov nielen slovenského, ale aj európskeho kontextu Jozef Jankovič. TASR o tom dnes informovala tlačová tajomníčka Slovenského filmového ústavu (SFÚ) Simona Nôtová.

Jozef Jankovič sa narodil 8. novembra 1937 v Bratislave. Na Škole umeleckého priemyslu študoval v roku 1956 rezbárstvo a sochárstvo na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave, v rokoch 1956-1962 v ateliéri zakladateľa moderného slovenského sochárstva - profesora Jozefa Kostku. Od 60. rokov 20. storočia je jeho tvorba uznávaná v medzinárodnom kontexte.

Charakteristickou pre Jankoviča bola tvorba monumentálnych figurálnych reliéfov a plastík vo verejnom priestore s typickým hypertrofovaným tvarom končatín, deformovanými telami bez hlavy a trupu. Patrí k predstaviteľom informelu, novej figurácie a pop-artu, niekedy býva zaraďovaný aj k postmoderným autorom.

K jeho najvýraznejším dielam patria diela zo 60. rokov minulého storočia Mesto, Bez názvu, kovové a epoxidové objekty Nostalgia a Posledný rozhovor či umelecky angažované umelecké diela Súkromná manifestácia, Násilie, Môj tieň, Väzenie, Apatia, Kráčajúci pomník, Posledné varovanie, Červený klín, Pád, Svedectvo, Memento, Veľký osud, Predtucha, Kreatívna deformácia, Pavučina, Reminiscencia, Valec či obrazy z cyklov Retro, Organizovaný chaos a Chaos.

Okrem toho, že patril k zakladateľom počítačovej grafiky na Slovensku, bol ako jediný slovenský sochár zastúpený sochou V šľapajach otcov, v zbierke súčasného umenia E.P.A.D. pod holým nebom - v supermodernej štvrti La Défense v Paríži vo Francúzsku. V období, keď nemohol realizovať monumentálne plastiky, sa venoval tvorbe šperku, asambláži a grafických cyklov.

Laickej verejnosti je známy najmä jeho pamätník Obete varujú, ktorý vytvoril pre Banskú Bystricu. Pôvodný návrh pamätníka sa zdal vtedajším politickým funkcionárom príliš pesimistický, a tak finálnu podobu uzrela nakoniec jeho rozšírenejšia verzia. V roku 1972 bol v časoch normalizácie pamätník odstránený a presunutý do skladu stavebného materiálu v Horných Pršanoch, odkiaľ po dvoch rokoch bol inštalovaný v obci Kalište. Až v roku 2004 bol opätovne nainštalovaný – aj napriek protestom protifašistických bojovníkov - na svojom pôvodnom mieste v Pamätníku SNP v Banskej Bystrici ako symbol vyrovnávania sa slovenskej spoločnosti so svojou vlastnou minulosťou.

Ako pedagóg – profesor pôsobil od roku 1990 na VŠVU, kde po politických zmenách v roku 1989 zastával aj funkciu rektora.

Sochár, maliar, grafik, pedagóg a organizátor alternatívnej umeleckej scény v období socializmu reprezentoval Slovensko na Bienále v talianskych Benátkach (1970, 1995). Svoje sochárske práce realizoval a vystavoval v Chorvátsku, Slovinsku, Nemecku, Francúzsku či Južnej Kórei.

V roku 1968 získal víťazný vavrín Grand prix Danuvius - počas medzinárodnej prehliadky umenia Danuvius - v Bratislave. O rok neskôr získal cenu na Bienále mladých vo francúzskom Paríži. V roku 1983 mu bola vo Viedni udelená Herderova cena.

Jankovič bol držiteľom Radu Ľudovíta Štúra II. triedy, ktorý mu udelili v roku 2004, a prestížneho ocenenia z roku 2012 - Krištáľové krídlo v kategórii výtvarné umenie.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.