< sekcia Kultúra

UNIKÁTNE FOTO: Od Liptova po Dunaj, takto sme kedysi túžili po jari

Jednou z obcí, v ktorej pretrvávajú živé folklorne tradície je rázovitá Liptovská Teplička, ležiaca na hornom toku Čierneho Váhu, pod Kráľovou holou. 09.04. 1984 Foto: Archív TASR

Zima nás trápi pridlho. Pozreli sme sa teda do minulosti, čo robili staré matere, keď sa už tepla nevedeli dočkať. Vďaka portálu Vtedy.sk prinášame unikátne dobové snímky s originálnymi popiskami.

Bratislava 4. marca (Teraz.sk) - Neviete sa už dočkať trocha teplejších dní? V minulosti, kedy nielen túžba našich predkov po slnečných lúčoch, ale i potreba pomaly sa vrátiť k prácam na poli bola už prisilná, rozhodli sa dopomôcť si. Podľa ich predstáv všetko záviselo od pôsobenia všadeprítomných nadprirodzených síl, ktoré bolo treba ovplyvniť rôznymi rituálnymi úkonmi, aby zima rýchlo odišla. Už od stredoveku nosievali po dedinách slamenú bábku ženy - Moreny, ktorú za sprievodu dievčat s piesňou na perách spálili či hodili do potoka.

Tento magický úkon mal zabezpečiť zničenie chorôb, zahnať smrť a temné sily, ktoré nechceli vpustiť na svet nové ročné obdobie. Síce zriedkavejšie, ale predsa sa v niektorých regiónoch z obcí vynášala nie iba figurína ženy, ale i muža. Tento obrad sa vykonával v období predveľkonočného pôstu.

Morena bola podľa tradície jednou z troch sestier staroslovanského boha Perúna. Bohyňa zimy a smrti, ale aj  noci, večného sna i večného života sa týmto spôsobom vyprevádzala na až na krajný sever, kde mala odpočívať až do konca jesene.


Vynášanie Moreny v Ružomberku
Piesne, tance a ľudové obyčaje súvisiace s príchodom Veľkej noci ožili tento týždeň v Ružomberku. Sprievod, na čele ktorého vynášali Morenu - symbol zimy - členovia detskej folklórnej skupiny Sliačanček, s vedúcou Betkou Jackovou, doplnili členovia súboru Liptov z Ružomberka nesením Vesny - kráľovnej života. Predstavovala ju členka súboru Liptov Lucia Vevericová. 100-členný krojovaný sprievod prešiel s oboma symbolmi ružomberskou pešou zónou. Podpálenú Morenu mládenci hodili do rieky Revúca. Tento obyčaj sa vždy tradoval na Smrtnú nedeľu. 30.03.1994
Foto: Archív TASR



Morene dávajú zbohom v Liptovskej Tepličke
Vynášanie Moreny, v Liptovskej Tepličke nazývanej Majmoriena, sa tradične robí na takzvanú Šúľkovú nedeľu, tri týždne pred Veľkou nocou. Originálne zemiakové šúľance, ktoré sa v L. Tepličke pri tejto príležitosti varia, ponúkala prizerajúcim sa deťom teta Mária Mezovská30.03.1990
Foto: Archív TASR


Veselica žien v Liptovskej Tepličke pri pálení Moreny
Jednou z obcí, v ktorej pretrvávajú živé folklórne tradície je rázovitá Liptovská Teplička, ležiaca na hornom toku Čierneho Váhu, pod Kráľovou holou. Zásluhu na tom má aj folklórna skupina Tepličan, ktorá práve pred desiatimi rokmi vznikla spojením bohatého zdroja zvykosloví v pamäti starších občanov s mladistvým elánom zväzákov DO SZM. Čistotou autentického spevu i tanca, interpretovaných v originálnych krojoch, získal si Tepličan uznanie divákov, ale aj odborníkov na mnohých festivaloch. Jedným z obradov, ktorý pre Tepličanov nie je len javiskovým prejavom, ale živou tradíciou, je vynášanie Moreny. Vždy cez ľuľkovú nedeľu” /tretia nedeľa pred Veľkou nocou/ vynášajú dievčence a ženy z obce Morenu s typickými spevmi a tancom, aby ju na konci dediny vyzliekli, zapálili a hodili do potoka. Obrad symbolizuje vynášanie zimy z chotára Dievčence a ženy chodia od domu k domu, spievajú a vyberajú výslužku - koláče, slaninu, klobásu i vajíčka. 09.04.1984
Foto: Archív TASR



Ľuľková nedeľa (tretia nedeľa pred Veľkou nocou) pod Tatrami
Vítanie jari v Liptovskej Tepličke, v okrese Poprad. Jednou z obcí, v ktorej pretrvávajú živé folkorne tradície je rázovitá Liptovská Teplička, ležiaca na hornom toku Čierneho Váhu, pod Kráľovou holou. Jedným z obradov, ktorý pre Tepličanov nie je len javiskovým prejavom, ale živou tradíciou, je vynášanie Moreny. Vždy cez ľuľkovú nedeľu /tretia nedeľa pred Veľkou nocou/ vynášajú dievčence a ženy z obce Morenu s typickými spevmi a tancom, aby ju na konci dediny vyzliekli, zapálili a hodili do potoka. Obrad symbolizuje vynášanie zimy z chotára.
Foto: Archív TASR


So zimou sa lúčili i v Moldave nad Bodvou
V snahe zachovať slovanské zvykoslovia pripravilo Mestské kultúrne stredisko v Moldave nad Bodvou, okr. Košice-okolie, už 5-ty rok za sebou 19. marca 1999 vynášanie Moreny, spojené s predvádzaním aj iných obradov súvisiacich s jarnou rovnodennosťou. V programe účinkovali okrem škôlkárov aj žiaci miestnej II. Základnej školy a Gymnázia Štefana Moysesa 1-2 Pohľad na sprievod k rieke Bodve, ktorý v tomto roku prvý-krát vyprevádzal okrem Moreny aj figurínu "Deda"
Foto: Archív TASR


Len nech už tuhá zima odíde...
Živé folklórne tradície si zachováva rázovitá obec - Liptovská Teplička, ležiaca na hornom toku Čierneho Váhu, pod Kráľovou holou. Na snímke miestne folkloristky hádžu horiacu Morenu do potoka.
Foto: Archív TASR

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.