< späť

V Čachticiach pred 170 rokmi padlo rozhodnutie o spisovnej slovenčine

Ilustračná snímka Foto: TASR/Radovan Stoklasa

K rozhodnutiu o spoločnom spisovnom jazyku Slovákov došlo s konečnou platnosťou práve 10. augusta 1847 na fare v Čachticiach.

Čachtice/Bratislava 10. augusta (TASR) - V Čachticiach prijali slovenskí národovci 10. augusta 1847 rozhodnutie o spisovnom jazyku Slovákov. Vo štvrtok uplynie od tejto udalosti 170 rokov.

Viac ako 60 vzdelaných mužov Slovenska sa na pozvanie rímskokatolíckeho kňaza Jozefa Urbanovského zišlo na jeho fare v Čachticiach na zhromaždení kultúrno-vzdelávacieho spolku Tatrín, aby si ujasnili postup, ako šíriť medzi slovenským ľudom osvetu a kultúru a ako postupovať ďalej pri uplatňovaní kodifikovanej slovenčiny vo všetkých krajoch Slovenska. Na zasadnutí bol prítomný aj Ľudovít Štúr.

Tatrín, hoci existoval iba niekoľko rokov (1844-1847), zohral významnú úlohu v slovenskej kultúrnej histórii. Bol to prvý spolok, ktorému sa podarilo prekonať cirkevné spory a rozdiely Slovákov. Sústredil sa predovšetkým na literárnu a vydavateľskú činnosť. Zakrátko si získal veľkú autoritu medzi slovenskými vzdelancami a z tejto pozície podporoval uznanie novej spisovnej slovenčiny. Prijal ju za úradnú reč, čím napomohol jej prenikaniu do spoločenského života. Tatrín mal ústredie v Liptovskom Mikuláši a jeho dušou bol Michal Miloslav Hodža.

Ľudovít Štúr začal vyvíjať snahu o prijatie nového spisovného jazyka už v roku 1843. V júli toho istého roku sa v Hlbokom na fare dohodol s Jozefom Miloslavom Hurbanom a Michalom Miloslavom Hodžom na kodifikácii spisovnej slovenčiny. Za jej základ vybrali stredoslovenské nárečie, ktoré považovali za najrozšírenejšie medzi slovenským obyvateľstvom. Katolíckeho kňaza a básnika Jána Hollého, ktorého mali vo veľkej úcte, navštívili na Dobrej Vode s touto požiadavkou 17. júla 1843 a získali jeho požehnanie.

K rozhodnutiu o spoločnom spisovnom jazyku Slovákov došlo s konečnou platnosťou práve 10. augusta 1847 na fare v Čachticiach. Popredné osobnosti vtedajšieho národného hnutia, napríklad Michal Miloslav Hodža, Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Ján Kalinčiak, Janko Francisci-Rimavský, Andrej Caban, Eugen Gerometta, Jozef Ščasný, Ctibor Zoch, Samo Bohdan Hroboň, Martin Hattala a iní prijali zásady jej písomnej podoby.

Proces uzákonenia spisovného jazyka dovŕšila v októbri 1851 hodžovsko-hatalovská reforma slovenčiny, ktorá dala základ jej dnešnému pravopisu.

Budova rímskokatolíckej fary v Čachticiach je dodnes svedkom posledného zasadnutia spolku Tatrín. Udalosť pripomína pamätná tabuľa.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.