Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 23. apríl 2024Meniny má Vojtech
< sekcia Kultúra

V centre pozornosti Martina Ťapáka stáli slovenské ľudové tradície

Na archívnej snímke z 26. mája 1998 v Bratislave nakrúcanie slovenského filmu Ako divé husi. Historické centrum Bratislavy sa 26. mája ráno po roku opäť zaplnilo slovenskými filmármi. Klasik slovenskej kinematografie, režisér Martin Ťapák, začal na Rudnayovom námestí pri Dóme sv. Martina nakrúcať trojdielny televízny film Ako divné husi podľa rovnomennej literárnej predlohy Vladimíra a Andreja Ferkovcov. Pôvabné historické námestie sa zmenilo na viedenský trh z polovice minulého storočia a zaplnilo sa mešťanmi a kupujúcimi, medzi ktorými nechýbala ani hlavná postava príbehu, slovenský drotár Juraj Kypús, v mladom veku v podaní herca nitrianskeho Divadla Andreja Bagara Erika Peťovského. Na snímke režisér Martin Ťapák. Foto: TASR - Pavol Funtál

Do histórie slovenskej kinematografie a televíznej tvorby sa zapísal predovšetkým ako jeden z najvýznamnejších filmových režisérov.

Liesek/Bratislava 13. októbra (TASR) – Filmový a televízny režisér, tanečník, choreograf a herec Martin Ťapák by sa vo štvrtok 13. októbra dožil 90 rokov.

Do histórie slovenskej kinematografie a televíznej tvorby sa zapísal predovšetkým ako jeden z najvýznamnejších filmových režisérov. Svoj nezameniteľný rukopis a celoživotnú lásku k slovenskému folklóru a tradíciám vniesol do dnes už legendárnych snímok ako Kubo (1965), Živý bič (1966), Pacho, hybský zbojník (1975) či Sváko Ragan (1976).

Martin Ťapák sa narodil 13. októbra 1926 v obci Liesek. Po štúdiách na bratislavskom konzervatóriu študoval choreografiu na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. V rokoch 1945-1950 bol hercom a asistentom réžie Činohry Slovenského národného divadla (SND). Po hereckých začiatkoch vo filmoch Vlčie diery (1948), Katka (1949), Akcia B (1951), Rodná zem (1953) či Jánošík I., II. (1962) sa ako nadšený tanečník zameral na choreografiu a režijnú činnosť v Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve (SĽUK). Tri roky (1959-1961) pôsobil v českej Prahe ako režisér a choreograf Laterny magiky, potom bol režisérom Slovenského filmu v Bratislave.
V roku 1926 sa narodil filmový režisér, tanečník, choreograf a herec MARTIN ŤAPÁK, otec herca Mareka Ťapáka. K jeho najúspešnejším filmom patria Živý bič, Nevesta hôľ či divácky úspešná paródia na slovenských zbojníkov Pacho, hybský zbojník.
Foto: TASR/Pavol Funtál


Medzi najznámejšie režijné počiny Martina Ťapáka patria viaceré diela, ktoré majú dnes nezastupiteľné miesto v slovenskej kinematografii. Okrem vyššie spomenutých je to napríklad televízna komédia Rysavá jalovica (1970), baladický príbeh Nevesta hôľ (1971), poviedkový film Krutá ľúbosť (1978), dráma Dies irae (1984) alebo klasická rozprávka Popolvár najväčší na svete (1982) v hlavnej úlohe s režisérovým synom, hercom Marekom Ťapákom.

Umelecký prínos Martina Ťapáka bol ocenený viacerými vyznamenaniami vrátane titulov zaslúžilý umelec (1969) a národný umelec (1988), cenou Rad práce (1976) a v roku 1987 Cenou Antonína Zápotockého za réžiu diela Kohút nezaspieva (1986). V roku 2002 mu udelili Kríž prezidenta Slovenskej republiky II. stupňa a v roku 2007 sa stal laureátom Pribinovho Kríža I. triedy.

Uznávaný filmový tvorca a choreograf Martin Ťapák zomrel 1. februára 2015 v Bratislave vo veku 88 rokov.