Bratislava 7. novembra (TASR) – V Slovenskej národnej galérii (SNG) je fotografická výstava modernej architektúry z minulého storočia na území Slovenska. Pod názvom Svetlo na hrane sa koná v rámci festivalu Mesiac fotografie a na treťom poschodí Esterháziho paláca SNG potrvá do 15. februára 2015.

Kurátorky expozície Lucia Almášiová a Viera Dlháňová urobili výber, ktorý je zároveň prehliadkou architektonických diel obdobia moderny a neskorej moderny. Tie boli a sú svojou originalitou a ideami autorov porovnateľné so súdobou architektonickou tvorbou v okolitých krajinách.

V Bratislave sú to obytné súbory Nová doba a Unitas, Mestská tržnica, obchodný a obytný dom Manderla, Dom služieb Baťa, Slovenský rozhlas, krematórium s urnovým hájom, Most SNP, Športová hala na Pasienkoch či rôzne vily a záhradné domy. Podobne v Piešťanoch kúpalisko Eva a Kolonádový most, Liečebný dom Machnáč v Trenčianskych Tepliciach, Vysoká škola poľnohospodárska v Nitre, v Partizánskom námestie a byty firmy Baťa. Na výstave sú ďalšie školské, bankové, bytové, zdravotnícke a iné objekty v Košiciach, Martine, Banskej Bystrici, Trenčíne, Galante, Bojniciach, Trnave a ďalších mestách.

Celkové pohľady na mestské časti, na jednotlivé budovy aj ich vonkajšie či vnútorné detaily sú dielom autorov, ktorí sa v období 20. až 80. rokov 20. storočia venovali sústavnejšie danému žánru. Ich diela boli príspevkom v propagácii modernej architektúry alebo prispeli k rozvoju témy architektúry v rámci samostatných dejín slovenskej fotografie. Sú to známejší autori ako Jaromír Funke, Karel Plicka, Josef Hofer, Rudolf Sandalo ml., Miloš Dohnány, Viliam Malík, Miro Gregor, Ľubo Stacho či Tibor Škandík, ale aj ktorí sa okrajovo venovali architektúre: František Silavecký, Anton Horník, Filoména Trefná, Rajmund Müller, Ján Sláma, Alexander Jiroušek alebo Ivan Kozáček.

V spomínanom období mali moderná fotografia a moderná architektúra viacero spoločných čŕt – odmietanie predchádzajúcej tradície, nové spôsoby zobrazenia a tvorby priestoru, smerovanie k jednoduchosti a odľahčenosti hmoty, hľadanie riešení cez tvorivé experimenty s tvarovou abstrakciou a elementárnymi geometrickými formami, objektmi a štruktúrami, zachytenie novej dynamiky, tiež sviežosť, optimizmus a vedomie tvorby pre novú spoločnosť.

Ako dvojrozmerné vizuálne médium pomáhala fotografia významným spôsobom dokumentovať prácu architektov, propagovať a interpretovať ju najmä v odbornej tlači. Naopak, pre fotografiu bola architektúra modernej doby novou zaujímavou témou a svojou odlišnosťou od tradície podnecovala hľadanie nových modernistických pohľadov, priehľadov a výrezov, alebo motivovala k ďalšej autorskej interpretácii s využívaním prvkov poetiky či s rešpektovaním špecifickej atmosféry miesta.

Fotografie na výstave dopĺňajú tituly dobovej tlače aj ukážky originálnych architektonických náčrtov alebo plánov k niektorým vybraným stavbám. Trvalým doplnkom výstavy je 160-stranový knižný katalóg. Okrem fotografií obsahuje dve štúdie. Prvá vysvetľuje počiatky formovania a uplatňovania moderných princípov architektonickej tvorby u nás. Druhá poukazuje na vzájomné vzťahy a prepojenia medzi autormi - fotografmi, na mieru profesionality v danom odbore i na rozdiely v autorskom prístupe k fotografii modernej architektúry.