Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Jedným z najpozoruhodnejších, no veľmi zriedka uvádzaným a medializovaným portrétom Štúra je tiež akvarel Jána Šípku.
Autor TASR
Bratislava 8. januára (TASR) - V 19. storočí vznikli tri výtvarné portréty Ľudovíta Štúra: litografie srbského maliara Anastaza Jovanoviča a českého maliara Františka Kolářa a olejomaľba Jozefa Božetecha Klemensa. V 20. storočí sa ako prvý s maliarskym portrétom Ľ. Štúra prihlásil Jozef Baláž. V roku 1956 vytvoril štylizovaný litografický portrét, na ktorom ho stvárnil ako vodcu Slovenského povstania 1848-1849, čo potvrdzuje nielen Štúrova tvár, ale aj naznačené pozadie so slovenskými dobrovoľníkmi.
Ako to už na Slovensku od čias bernolákovcov a štúrovcov chodí, záujem o Štúra a štúrovcov v povojnovom období vyvolali spisovatelia. Konkrétne Ľudo Zúbek (1907 Malacky - 1969 Bratislava) svojím romanetom Jar Adely Ostrolúckej (1957). Dielo ilustroval Jozef Baláž (1923 Hlohovec - 2006 Bratislava) a pri tejto príležitosti vytvoril aj spomínaný portrét. Tento grafický portrét potom v roku 1959 použilo aj Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry v Bratislave (predchodca Tatranu) pri výtvarnom riešení vydania memoárového diela J. M. Hurbana Ľudovít Štúr, Rozpomienky. Uviedlo ho na prebale knihy, a tiež ako frontispice. V ilustračnej polohe frontispice ho uvádza aj nové vydanie, ktoré v minulom Roku Ľudovíta Štúra uviedlo na trh vydavateľstvo SLOVART v Bratislave v spolupráci s TASR.
V nasledujúcich rokoch a desaťročiach už môžeme zaznamenať permanentný záujem slovenských výtvarníkov o štúrovskú tematiku. V druhej polovici päťdesiatych rokov veľký Štúrov portrét (100x68 cm) technikou olejomaľby namaľoval Július Flache (1892 Budapešť - 1967 Banská Bystrica), v roku 1965, tiež technikou olejomaľby, vytvorila Edita Ambrušová (1920 Ružomberok). K téme sa vrátila v roku 1970 a technikou drevorezu vytvorila portrét a skoro celú postavu Ľudovíta Štúra s knihou v ruke a s Bratislavským hradom v pozadí.
Jedným z najpozoruhodnejších, no veľmi zriedka uvádzaným a medializovaným portrétom Ľ. Štúra je akvarel Jána Šípku (1929 Východná - 1999 Trenčín). Je to jediný Štúrov portrét vytvorený touto technikou. Ján Šípka takto vytvoril prakticky celú galériu portrétov významných osobností obdobia nášho národného obrodenia. Vydareným výtvarným triptychom sú aj fotokoláže Štúrovho portrétu, ktoré v rokoch 1984-1986 vytvoril Ľubomír Rapoš (1934 Modra).
Jednoznačne prvým maliarskym dielom s témou výjavu zo života Ľ. Štúra a štúrovcov je olej Andreja Kováčika (1889 Budapešť - 1953 Bratislava) z roku 1935 Štúr, Hurban a Hodža u Jána Hollého na Dobrej Vode. Druhým takýmto dielom je olejomaľba Gejzu Szalaya (1902 Žilina - 1963 Bratislava) Štúr na uhorskom sneme z roku 1950. Obraz verne zachytáva napätú a výbušnú atmosféru počas Štúrovho prejavu. Vidieť to aj na postave Ľudovíta Košúta, ktorý vyskakuje zo svojho miesta a očividne chce oponovať Štúrovi. V časovej zhode s týmto obrazom vzniklo aj dielo Gejzu Kiesellbacha (1893 Košice - 1965 Košice) Na nábreží Dunaja, tiež z roku 1950, ktoré zobrazuje Ľudovíta Štúra počas jazdy na hnedom koni po nábreží Dunaja, so siluetou Bratislavského hradu a Dómu sv. Martina v pozadí. Aj keď maďarský historik József Demmel v monografii Ľudovít Štúr spochybňuje umelecké kvality autora a netaktne hovorí, že to bol hlavne maliar zvierat a najmä koní, je to zaujímavé dielo a my si ho vážime. O to viac, že vzniklo v nepokojnom povojnovom ovzduší.
Z roku 1956 je štylizovaná olejomaľba Viery Kraicovej (1920 Modra - 2012 Bratislava) Ľudovít Štúr s knihou. Viac ako artefakt knihy je však výraz sústredenej Štúrovej tváre v stave hlbokého zamyslenia. Štylizovaným portrétom je aj olejomaľba Vladimíra Popoviča (1939 Vysoká nad Uhom) Ľudovít Štúr z roku 1985. Cez Štúrovu tvár a postavu preteká široká rieka, v ktorej tušíme Dunaj v Bratislave.
Najviac motívov z doby národného obrodenia a Slovenského povstania 1848-1849 nachádzame v tvorbe maliara Janka Alexyho (1894 Liptovský Mikuláš - 1970 Bratislava). Sú to, napríklad, obrazy Hurbanovo vojsko, Slovenskí povstalci 1848-1849, Slovenskí dôstojníci 1848-1849, Dôstojník a vojak, no najmä široké pastelové plátna Slovenskí dobrovoľníci v boji a Zajatie slovenských vlastencov z Liptova, všetko zo štyridsiatych rokov 20. storočia a nakreslené jeho obľúbenou technikou pastelu a uhla.
Vrcholným maliarskym dielom so štúrovskou tematikou však zostáva olejomaľba Martina Benku Slovenskí dobrovoľníci 1848 s postavou Ľudovíta Štúra v popredí a vo vodcovskom geste. Martin Benka (1888 Kostolište - 1971 Malacky) dielo vytvoril v rokoch 1955-56.
Ako to už na Slovensku od čias bernolákovcov a štúrovcov chodí, záujem o Štúra a štúrovcov v povojnovom období vyvolali spisovatelia. Konkrétne Ľudo Zúbek (1907 Malacky - 1969 Bratislava) svojím romanetom Jar Adely Ostrolúckej (1957). Dielo ilustroval Jozef Baláž (1923 Hlohovec - 2006 Bratislava) a pri tejto príležitosti vytvoril aj spomínaný portrét. Tento grafický portrét potom v roku 1959 použilo aj Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry v Bratislave (predchodca Tatranu) pri výtvarnom riešení vydania memoárového diela J. M. Hurbana Ľudovít Štúr, Rozpomienky. Uviedlo ho na prebale knihy, a tiež ako frontispice. V ilustračnej polohe frontispice ho uvádza aj nové vydanie, ktoré v minulom Roku Ľudovíta Štúra uviedlo na trh vydavateľstvo SLOVART v Bratislave v spolupráci s TASR.
V nasledujúcich rokoch a desaťročiach už môžeme zaznamenať permanentný záujem slovenských výtvarníkov o štúrovskú tematiku. V druhej polovici päťdesiatych rokov veľký Štúrov portrét (100x68 cm) technikou olejomaľby namaľoval Július Flache (1892 Budapešť - 1967 Banská Bystrica), v roku 1965, tiež technikou olejomaľby, vytvorila Edita Ambrušová (1920 Ružomberok). K téme sa vrátila v roku 1970 a technikou drevorezu vytvorila portrét a skoro celú postavu Ľudovíta Štúra s knihou v ruke a s Bratislavským hradom v pozadí.
Jedným z najpozoruhodnejších, no veľmi zriedka uvádzaným a medializovaným portrétom Ľ. Štúra je akvarel Jána Šípku (1929 Východná - 1999 Trenčín). Je to jediný Štúrov portrét vytvorený touto technikou. Ján Šípka takto vytvoril prakticky celú galériu portrétov významných osobností obdobia nášho národného obrodenia. Vydareným výtvarným triptychom sú aj fotokoláže Štúrovho portrétu, ktoré v rokoch 1984-1986 vytvoril Ľubomír Rapoš (1934 Modra).
Jednoznačne prvým maliarskym dielom s témou výjavu zo života Ľ. Štúra a štúrovcov je olej Andreja Kováčika (1889 Budapešť - 1953 Bratislava) z roku 1935 Štúr, Hurban a Hodža u Jána Hollého na Dobrej Vode. Druhým takýmto dielom je olejomaľba Gejzu Szalaya (1902 Žilina - 1963 Bratislava) Štúr na uhorskom sneme z roku 1950. Obraz verne zachytáva napätú a výbušnú atmosféru počas Štúrovho prejavu. Vidieť to aj na postave Ľudovíta Košúta, ktorý vyskakuje zo svojho miesta a očividne chce oponovať Štúrovi. V časovej zhode s týmto obrazom vzniklo aj dielo Gejzu Kiesellbacha (1893 Košice - 1965 Košice) Na nábreží Dunaja, tiež z roku 1950, ktoré zobrazuje Ľudovíta Štúra počas jazdy na hnedom koni po nábreží Dunaja, so siluetou Bratislavského hradu a Dómu sv. Martina v pozadí. Aj keď maďarský historik József Demmel v monografii Ľudovít Štúr spochybňuje umelecké kvality autora a netaktne hovorí, že to bol hlavne maliar zvierat a najmä koní, je to zaujímavé dielo a my si ho vážime. O to viac, že vzniklo v nepokojnom povojnovom ovzduší.
Z roku 1956 je štylizovaná olejomaľba Viery Kraicovej (1920 Modra - 2012 Bratislava) Ľudovít Štúr s knihou. Viac ako artefakt knihy je však výraz sústredenej Štúrovej tváre v stave hlbokého zamyslenia. Štylizovaným portrétom je aj olejomaľba Vladimíra Popoviča (1939 Vysoká nad Uhom) Ľudovít Štúr z roku 1985. Cez Štúrovu tvár a postavu preteká široká rieka, v ktorej tušíme Dunaj v Bratislave.
Najviac motívov z doby národného obrodenia a Slovenského povstania 1848-1849 nachádzame v tvorbe maliara Janka Alexyho (1894 Liptovský Mikuláš - 1970 Bratislava). Sú to, napríklad, obrazy Hurbanovo vojsko, Slovenskí povstalci 1848-1849, Slovenskí dôstojníci 1848-1849, Dôstojník a vojak, no najmä široké pastelové plátna Slovenskí dobrovoľníci v boji a Zajatie slovenských vlastencov z Liptova, všetko zo štyridsiatych rokov 20. storočia a nakreslené jeho obľúbenou technikou pastelu a uhla.
Vrcholným maliarskym dielom so štúrovskou tematikou však zostáva olejomaľba Martina Benku Slovenskí dobrovoľníci 1848 s postavou Ľudovíta Štúra v popredí a vo vodcovskom geste. Martin Benka (1888 Kostolište - 1971 Malacky) dielo vytvoril v rokoch 1955-56.
