Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Texty na základe filologického prekladu Viktórie Ljašukovej prebásnili Sergej Makara, Marián Servátka a Jaroslav Rezník, ktorý je aj zostavovateľom zbierky ako kompozičného celku.
Autor Teraz.sk
Bratislava 14. júna (Teraz.sk) - Na dnešnú dobu zriedkavý edičný čin pripravil Spolok slovenských spisovateľov. Knižne vydal výber z básnickej tvorby dnes už klasického bieloruského básnika Janka Kupalu. Výber má názov podľa rovnomennej úvodnej básne a kompozične sa skladá z troch cyklov: I. A keď sa niekto spýta (občianska a vlastenecká lyrika), II. Sťa sama cárovná (prírodná a ľúbostná lyrika) a III. Matka a syn (dramatizovaná lyrická kompozícia).
Texty na základe filologického prekladu Viktórie Ljašukovej prebásnili Sergej Makara, Marián Servátka a Jaroslav Rezník, ktorý je aj zostavovateľom zbierky ako kompozičného celku. Úvod pod názvom Malé laboratórium dialógu kultúr napísal bývalý veľvyslanec SR v Minsku Marián Servátka, doslov napísala Alena Ljaškovičová, riaditeľka Štátneho literárneho múzea Janka Kupalu v Minsku. Múzeum zároveň poskytlo do knihy ilustrácie bieloruských výtvarníkov k básňam Janka Kupalu. Projekt vznikol na základe kultúrnej dohody medzi Spolkom slovenských spisovateľov a Zväzom bieloruských spisovateľov.
Janka Kupala (Janka, nie Janko, ako by sme očakávali) je bieloruský básnik z prvej polovice 20. storočia. Jeho význam pre vývin bieloruskej literatúry a lyriky zvlášť, ako aj pre vývin národného povedomia Bielorusov, je veľký. Je to bieloruský Ivan Krasko.
Narodil sa 25. júna (7. júla) 1882 na feudálnom panstve Vjazynka vo Vilnianskej gubernii, čo je dnes Molodečnenský okres v Minskej oblasti. Jeho pravé meno je Ivan Dominikovič Lucevič. Pseudonym Janka Kupala je odvodený od bieloruského starodávneho sviatku, ktorý nazývali „Kupalle“ a ktorý je zhodný s dňom narodenia budúceho básnika.
Janka Kupala mal veľmi srdečný vzťah k Slovensku a Slovákom. V roku 1935 bol na dlhodobejšom pobyte u nás, kde sa zoznámil s viacerými slovenskými spisovateľmi a navštívil naše viaceré obce a mestá - Svätý Jur, Piešťany, Martin, Vysoké Tatry a niektoré iné. Po slovenských stopách básnika sa v lete roku 2015 vybrala delegácia bieloruských spisovateľov, múzejníkov a kultúrnych pracovníkov. Bola hosťom Spolku slovenských spisovateľov. Z dohovorov počas tohto stretnutia vznikol aj tento knižný projekt.
Texty na základe filologického prekladu Viktórie Ljašukovej prebásnili Sergej Makara, Marián Servátka a Jaroslav Rezník, ktorý je aj zostavovateľom zbierky ako kompozičného celku. Úvod pod názvom Malé laboratórium dialógu kultúr napísal bývalý veľvyslanec SR v Minsku Marián Servátka, doslov napísala Alena Ljaškovičová, riaditeľka Štátneho literárneho múzea Janka Kupalu v Minsku. Múzeum zároveň poskytlo do knihy ilustrácie bieloruských výtvarníkov k básňam Janka Kupalu. Projekt vznikol na základe kultúrnej dohody medzi Spolkom slovenských spisovateľov a Zväzom bieloruských spisovateľov.
Janka Kupala (Janka, nie Janko, ako by sme očakávali) je bieloruský básnik z prvej polovice 20. storočia. Jeho význam pre vývin bieloruskej literatúry a lyriky zvlášť, ako aj pre vývin národného povedomia Bielorusov, je veľký. Je to bieloruský Ivan Krasko.
Narodil sa 25. júna (7. júla) 1882 na feudálnom panstve Vjazynka vo Vilnianskej gubernii, čo je dnes Molodečnenský okres v Minskej oblasti. Jeho pravé meno je Ivan Dominikovič Lucevič. Pseudonym Janka Kupala je odvodený od bieloruského starodávneho sviatku, ktorý nazývali „Kupalle“ a ktorý je zhodný s dňom narodenia budúceho básnika.
Janka Kupala mal veľmi srdečný vzťah k Slovensku a Slovákom. V roku 1935 bol na dlhodobejšom pobyte u nás, kde sa zoznámil s viacerými slovenskými spisovateľmi a navštívil naše viaceré obce a mestá - Svätý Jur, Piešťany, Martin, Vysoké Tatry a niektoré iné. Po slovenských stopách básnika sa v lete roku 2015 vybrala delegácia bieloruských spisovateľov, múzejníkov a kultúrnych pracovníkov. Bola hosťom Spolku slovenských spisovateľov. Z dohovorov počas tohto stretnutia vznikol aj tento knižný projekt.
