Bratislava 22. augusta (TASR) - Najnovšie dvojčíslo Literárneho týždenníka (27-28) uvádza informatívny článok predsedu Svetového združenia Slovákov v zahraničí a riaditeľa Slovenského domu v Prahe Vladimíra Skalského o projekte Centra slovenského zahraničia a Českého domu v Bratislave na Laurinskej ulici.

Klasickým úvodníkom je esej Pavla Dinku „A čo ak sa mýlime?“ o názorovom strete súčasných slovenských médií pri pohľade na vnútorné i vonkajšie politické udalosti.

Podstatná časť čísla je venovaná 50. výročiu prelomových historických udalostí v roku 1968. Spomienkové črty na 21. august 1968 napísali Miroslav Pius (Vták svetla) a Ján Fekete (Štrnásť hodín hrôzy). Do tohto bloku patrí aj esej historika Jána Bobáka „Lenin, zobuď sa, Brežnev sa zbláznil!“ o politických udalostiach u nás, ktoré predchádzali vstupu spojeneckých vojsk, a tiež politologickú esej maďarského historika Árona Máthého „Pražská jar a Maďarsko v roku 1968“. V politickom slova zmysle do tohto bloku zapadá aj právnická esej Jaroslava Chovanca „Úspešný príbeh v našich dejinách“, v ktorej z vedeckej pozície odpovedá aj na otázku „prečo nebolo referendum pri rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky“.

Autorom vnútropolitického komentára o kauze uneseného vietnamského občana „Nové kolo hystérie“ je Ľudovít Števko, zahraničnopolitické komentáre napísali Branislav Fábry (Atentát na prezidenta Venezuely) a František Škvrnda (Irán – hlboká trauma USA).

Reportáž z júnového zasadnutia Slovanského zjazdu v Prahe „Praha s prstami dažďa“ napísal Jaroslav Rezník a cestopisnú reportáž z návštevy Sicílie „Po Taliansku s Goetheho knihou“ Alžbeta Remiášová. Charakter reportážneho žánru má aj príspevok Jána Cígera „Tisícročná včela“ o svojich kultúrnych úsiliach pri šírení slovenských kníh na klasický putovný spôsob Mateja Hrebendu.

Gustáv Murín pripravil rozhovor s Giorgiom Silferom, talianskym profesorom esperantológie. Rozhovor má názov „Esperantská literatúra má korene aj na Slovensku“. Gustáv Murín je aj autorom informatívneho článku o svojej ceste do Gruzínska a za jeho literárnymi tradíciami i súčasnými gruzínskymi spisovateľmi.

Filozofujúcou esejou je príspevok Vincenta Šabíka „Oneskorená slzička“, v ktorom sa zamýšľa nad šírením slovenskej literatúry v zahraničí, predovšetkým v nemeckej jazykovej oblasti. Podnetom mu pritom bolo nemecké vydanie antológie slovenskej poviedky, ktoré vyšlo pod názvom „Oneskorené slzy a iné slovenské poviedky“.

Filozofujúci charakter má aj úvaha Stanislava Hvozdíka o „poznatkovej spoločnosti“, v ktorej však „Človek sa nesmie stať číslom“, čo je aj názov príspevku.

Výrazný sociálny akcent má poviedka Zlaty Matlákovej „Deň pracovného pokoja“, ktorej dej sa odohráva v Trnave.

Zo spoločenskej rubriky zaznamenávame biografickú črtu Michala Romana „Objavuje nové umelecké dimenzie“ o tvorivých literárnych úsiliach osemdesiatnika Jána Jurča, spomienkovú črtu Jána Bobáka na historika Ľudovíta Haraksima pri príležitosti 10. výročia od jeho skonu a redakčné nekrológy za spisovateľkou Máriou Haštovou, jazykovedcom Milanom Majtánom a historikom Svätoslavom Mathém.

Zvláštnosťou čísla je napoly úvaha a napoly recenzia prozaika Ľuboša Juríka nad novým románom svojho syna Martina Juríka „2084“, ktorý má charakter trileru.