Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Kultúra

Otto Wagner priniesol do architektúry secesné prvky

Otto Wagner. Foto: pamono.com

Vo svojej tvorbe presadzoval myšlienku, že krásne môže byť len to čo je zároveň praktické. Od úmrtia vizionára uplynie v stredu 11. apríla 100 rokov.

Viedeň/Bratislava 11. apríla (TASR) - Nadčasové budovy rakúskeho architekta Otta Wagnera zdobia ulice historickej Viedne. Vo svojej tvorbe presadzoval myšlienku, že krásne môže byť len to čo je zároveň praktické. Od úmrtia vizionára uplynie v stredu 11. apríla 100 rokov.

Zmysel pre experimentovanie a prvky secesie preniesol Wagner do architektúry objektov, ktoré navrhoval a projektoval pre Viedeň. Nebál sa zvoliť pri ich stavbe netradičné tvary a využíval materiálové novinky.

Medzi Wagnerove architektonicky najznámejšie stavby napríklad patria: Budova Novej viedenskej scény (Neue Wiener Bühne, 1865), Synagóga na Rumbachovej ulici v Budapešti(1872), Budova poštovej sporiteľne (1894), či známy Majolikový dom vo Viedni (1898-1899). Do povedomia umeleckej obce sa dostala aj jeho Vila Wagner(1912-1913).

Otto Koloman Wagner sa narodil 13.júla 1841 vo viedenskej časti Penzing. Umelecké sklony sa u budúceho architekta prejavovali už v mladosti. V rokoch 1857-1860 študoval na Polytechnickom inštitúte vo Viedni. Ďalšie štyri roky sa vzdelával na viedenskej Akadémii. Prvé stavby začal navrhovať v roku 1864. Inšpiráciu hľadal v období baroka, renesancie a neskôr aj v secesii.

V rokoch 1894-1913 vyučoval architektúru na viedenskej Akadémii, kde si rýchlo získal povesť uznávaného pedagóga. Stal sa zástancom modernej architektúry, odmietal zastarané postupy a zaužívané tvary. Svojim dielom Moderne Architektur inšpiroval aj začínajúcich mladých architektov, ktorých zároveň nabádal k tvorbe nového dizajnu a spájaniu úžitkovosti a účelnosti v projektovaní. Wagnerova kniha v priebehu krátkeho obdobia dosiahla veľkú popularitu. Preložili ju do viacerých jazykov a stala sa prvým architektonickým manifestom 20. storočia.

Medzi dodnes najfotografovanejšie stavby vo Viedni patrí aj Wagnerova budova Rakúskej poštovej sporiteľne, ktorá bola postavená železobetónovou stavebnou technológiou. Celá fasáda je obložená štvorcovými mramorovými tabuľkami a hliníkovými aplikáciami. Na tejto stavbe je vidieť mimoriadne vydarenú syntézu funkčnosti a estetiky.

Zakladateľ modernej európskej architektúry Otto Wagner zomrel 11. apríla 1918 vo Viedni.

Pri príležitosti 100 výročia od úmrtia architekta pripravilo viedenské múzeum MAK výstavu s názvom Otto Wagner od budovy Postsparkasse k postmoderne. Výstava sa venuje inšpiratívnemu vplyvu architekta na nasledujúce generácie architektov.