Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
V diele sú zaznamenané viaceré menej známe udalosti, v danom čase celkom prirodzene súvisiace s osobnosťou Ľudovíta Štúra.
Autor TASR
Bratislava 28. septembra (TASR) - Vydavateľstvo Vzlet v Čadci v roku 2002 vydalo knihu Jána Podmanického Za oponou kysuckých dejín, s podtitulom Pozoruhodné kapitoly z minulosti Kysúc s fotografiami Jaroslava Veličku. Záložka na prebale knihy jej obsah charakterizuje takto: „Za oponou kysuckých dejín sú ukryté pozoruhodné udalosti, zaujímavé hypotézy, odvážne teórie i pavedecké vysvetlenia, ktoré dodnes nie sú dostatočne zodpovedané a so svojskou neodbytnosťou stále provokujú nielen historikov.“ Publikácia preto chce dať tomuto stavu racionálnu podobu.
Autor Ján Podmanický (1977) si materiál do publikácie rozdelil na šesť častí: „Kysucký dávnovek, Kysucký slova vek, Kysucký historický vek, Kysucký stredovek, Kysucký novovek a Kysucký moderný vek.“ Z pohľadu našej témy nás zaujíma piata časť „Kysucký novovek alebo: Keď Kysuce rýchlo menili svoju tvár (Obdobie 18. až 19. storočia)“ a v nej kapitola „Kysuce centrom veľkého diania“ s konkretizujúcim podtitulom „Slovenská národná rada v Čadci“.
Je to odborný historický článok o revolučných udalostiach, ktoré sa odohrali koncom roka 1848 a začiatkom roka 1849 v Čadci počas Slovenského povstania. Sú tu zaznamenané viaceré menej známe udalosti, v danom čase celkom prirodzene súvisiace s osobnosťou Ľudovíta Štúra. „Čadca zostala až do 4. decembra 1848 v rukách asi 1600 honvédov. Tí ju však bez boja opustili pred postupujúcim vojskom podplukovníka Karola Frischeisena, v ktorom bojoval aj oddiel slovenských dobrovoľníkov. Práve 4. december 1848 bol pre Kysuce významný aj z ďalšieho dôvodu. Akoby symbolicky, na miesto maďarských jednotiek nastúpili oficiálni slovenskí predstavitelia. V tento deň totiž do Čadce prišli Jozef Miloslav Hurban, Ľudovít Štúr a ďalší predstavitelia slovenského dobrovoľníckeho zboru. (...) Zástupcovia Slovenskej národnej rady Hurban a Štúr boli počas svojho pobytu v Čadci ubytovaní v budove bývalej čadčianskej fary. Postaral sa o to čadčiansky farár František Daniš Xaver (1796-1849), ktorý bol verný prívrženec slovenského obrodeneckého programu.“ Tento fakt bol všeobecne známy, no už menej sa vedelo, že pobyt v Čadci a nocľah u farára Daniša si Štúr a Hurban zopakovali o štvrť roka neskôr, v marci 1849, keď „slovenská deputácia na čele so Štúrom a Hurbanom išla do Olomouca odovzdať cisárovi marcové memorandum s požiadavkou slovenskej korunnej krajiny pod názvom Slovenské veľkokniežatstvo.“
V súvislosti s víťaznou bitkou slovenských dobrovoľníkov s maďarskými honvédmi pri Žiline sa zo štúdie môžeme dozvedieť aj takéto miestopisné podrobnosti. „Slovenskí dobrovoľníci sa dostali do Budatína obchvatom cez Dubeň a nepriateľa napadli od chrbta. Počas prechodu cez obec Vadičov sa k slovenským dobrovoľníkom pridal tamojší richtár Ďuro Golierik - Bôlek.“ My dodajme, že sa pridal rád aj preto, lebo medzi dobrovoľníkmi už boli aj dvadsiati muži z neďalekého Kysuckého Nového Mesta a okolia, ktorí vstúpili do vojska na základe priamej výzvy Ľ. Štúra a J. M. Hurbana na námestí v Kysuckom Novom Meste.
Autor Ján Podmanický (1977) si materiál do publikácie rozdelil na šesť častí: „Kysucký dávnovek, Kysucký slova vek, Kysucký historický vek, Kysucký stredovek, Kysucký novovek a Kysucký moderný vek.“ Z pohľadu našej témy nás zaujíma piata časť „Kysucký novovek alebo: Keď Kysuce rýchlo menili svoju tvár (Obdobie 18. až 19. storočia)“ a v nej kapitola „Kysuce centrom veľkého diania“ s konkretizujúcim podtitulom „Slovenská národná rada v Čadci“.
Je to odborný historický článok o revolučných udalostiach, ktoré sa odohrali koncom roka 1848 a začiatkom roka 1849 v Čadci počas Slovenského povstania. Sú tu zaznamenané viaceré menej známe udalosti, v danom čase celkom prirodzene súvisiace s osobnosťou Ľudovíta Štúra. „Čadca zostala až do 4. decembra 1848 v rukách asi 1600 honvédov. Tí ju však bez boja opustili pred postupujúcim vojskom podplukovníka Karola Frischeisena, v ktorom bojoval aj oddiel slovenských dobrovoľníkov. Práve 4. december 1848 bol pre Kysuce významný aj z ďalšieho dôvodu. Akoby symbolicky, na miesto maďarských jednotiek nastúpili oficiálni slovenskí predstavitelia. V tento deň totiž do Čadce prišli Jozef Miloslav Hurban, Ľudovít Štúr a ďalší predstavitelia slovenského dobrovoľníckeho zboru. (...) Zástupcovia Slovenskej národnej rady Hurban a Štúr boli počas svojho pobytu v Čadci ubytovaní v budove bývalej čadčianskej fary. Postaral sa o to čadčiansky farár František Daniš Xaver (1796-1849), ktorý bol verný prívrženec slovenského obrodeneckého programu.“ Tento fakt bol všeobecne známy, no už menej sa vedelo, že pobyt v Čadci a nocľah u farára Daniša si Štúr a Hurban zopakovali o štvrť roka neskôr, v marci 1849, keď „slovenská deputácia na čele so Štúrom a Hurbanom išla do Olomouca odovzdať cisárovi marcové memorandum s požiadavkou slovenskej korunnej krajiny pod názvom Slovenské veľkokniežatstvo.“
V súvislosti s víťaznou bitkou slovenských dobrovoľníkov s maďarskými honvédmi pri Žiline sa zo štúdie môžeme dozvedieť aj takéto miestopisné podrobnosti. „Slovenskí dobrovoľníci sa dostali do Budatína obchvatom cez Dubeň a nepriateľa napadli od chrbta. Počas prechodu cez obec Vadičov sa k slovenským dobrovoľníkom pridal tamojší richtár Ďuro Golierik - Bôlek.“ My dodajme, že sa pridal rád aj preto, lebo medzi dobrovoľníkmi už boli aj dvadsiati muži z neďalekého Kysuckého Nového Mesta a okolia, ktorí vstúpili do vojska na základe priamej výzvy Ľ. Štúra a J. M. Hurbana na námestí v Kysuckom Novom Meste.
