Bratislava 16. októbra (TASR) - Súčasnú slovenskú literatúru vníma ako slobodný, živý, dynamický organizmus s pozoruhodnými výsledkami. "Je lepšia ako jej povesť," uviedol pre TASR Peter Zajac z Ústavu slovenskej literatúry SAV. Literárny vedec, ktorý sa venuje výskumu slovenskej literatúry 20. storočia, sa zamyslel aj nad otázkou, či je oprávnený chronický nárek nad súčasným postavením slovenskej literatúry v spoločnosti. "Je to akési slepé črevo diskusií zo začiatku 90. rokov, keď prestali byť režimoví spisovatelia dobre dotovaným ideologickým pupkom sveta. Dnes nariekajú už len tí, čo sa nevedia presadiť v konkurencii svojich spisovateľských kolegýň a kolegov a svoju individuálnu neschopnosť skrývajú za organizovanosť v nejakej spisovateľskej organizácii."

Podľa Petra Zajaca došlo v poslednom štvrťstoročí k základnej rekonfigurácii slovenskej literatúry. "Po veľkých povojnových generáciách modernej slovenskej lyriky, ktorá bola 'paradigmou modernej literatúry 20. storočia', sa dnes váha presunula na prózu a poézia žije v akomsi inkubačnom čase." Podľa slov literárneho vedca je však dnes slovenská próza neuveriteľné komplexná, a to ako generačne, tak aj rozmanitosťou autorských prístupov. Medzi kvalitné slovenské texty zaradil okrem diel dnes už mŕtvych Jána Johanidesa, Pavla Hrúza, Ivana Kadlečíka, Ladislava Balleka, Vincenta Šikulu napríklad knihy Stanislava Rakúsa Nenapísaný román, Letmý sneh Pavla Vilikovského, Ostrovy nepamäti Alty Vášovej, Melón sa vždy smeje Dušana Dušeka. "U Dušana Mitanu som sa vrátil v poslednom čase k staršej novele Patagónia, potvrdzuje sa mi rastúci význam Rivers of Babylon Petra Pišťanka, mám vzťah k Orodovniciam Jany Juráňovej, vždy som rád čítal Ballu a som rád, že potvrdzuje platnosť svojho diela."

I Medzerový plod z pera Veroniky Šikulovej patrí medzi literárne počiny zrodené na Slovensku, ktoré presvedčili Petra Zajaca. "Na dostihovej dráhe spoločenskej prózy je celý rad prozaikov strednej generácie, u ktorých si ešte netrúfam povedať, ktorý z nich a či bude raz autorom veľkej prózy," konštatoval. Silná je však podľa neho aj mladšia generácia autoriek (Jana Beňová, Ivana Dobrakovová, Monika Kompaníková, Zuska Kepplová). "A začína sa nástup autorov najmladšej generácie od Jána Púčeka po Petra Balku, u ktorých si s nejakým zásadnejším hodnotením treba ešte počkať."

Za podstatnú označil aj denníkovú a epištolárnu literatúru, stále rastúci význam majú pre literárneho vedca listy Deža Ursinyho Moja milá pani Zdenke Krejčovej, listy so synom Jakubom Ahoj Tato - Milý Kubo a pripravované listy Jabloň v zime Eve Rosenbaumovej. "Nezastupiteľné miesto majú texty maďarských autorov žijúcich na Slovensku, Lajosa Grendela, Pétera Hunčíka, Alfonza Talamona a menej známych mladších autorov. Keď sa nepozeráme len na prozaickú produkciu posledného roka-dvoch, ale máme pred sebou celú slovenskú prózu posledného štvrťstoročia, je to bohato, pestrofarebne utkaný gobelín."

A ktoré knihy podľa Petra Zajaca preferuje slovenská čitateľská verejnosť? "Ťahákom pre čitateľov sú texty Dominika Dána, čomu ako čitateľ detektívky dobre rozumiem. A potom sú to texty, ktoré spĺňajú akúsi hygienickú citovú potrebu po dojatí, sentimente, senzácii, atrakcii. Nefrustruje ma to, je to v poriadku, netreba si len pliesť jablká s hruškami," doplnil s tým, že horšie je to s knihami, založenými na konšpiratívnych teóriách, lebo oslovujú najtemnejšie ľudské pudy. Súčasná slovenská próza je podľa Petra Zajaca hodnotovo rovnocennou súčasťou stredoeurópskej a európskej literatúry: "Pomaly sa v nej aj presadzuje, ale je to beh na dlhé trate a potrvá pri výdrži generácie, lebo medzinárodný úspech slovenskej literatúry sa nedá vynútiť."