< sekcia Kultúra

Zomrel poľský režisér Andrzej Wajda

Poľský režisér Andrzej Wajda, držiteľ Oscara, pózuje na TK o jeho pripravovanom filme Walesa vo Varšave 24.novembra 2011. Foto: TASR/AP

Štyri jeho filmy - Zasľúbená krajina (1975), Slečny z Vlčian (1979), Človek zo železa (1981) a Katyň (2007) - boli nominované na Oscara.

Varšava 10. októbra (TASR) - Vo veku 90 rokov zomrel v nedeľu večer svetoznámy poľský filmový a divadelný režisér Andrzej Wajda. Informovala o tom dnes agentúra AP s odvolaním sa na jeho režisérskeho kolegu Jaceka Bromského.

Wajdovu najnovšiu snímku s názvom Powidoki o posledných rokoch života lídra medzivojnovej poľskej avantgardy, maliara, teoretika umenia a pedagóga, konštruktivistu Wladyslawa Strzeminského, známu aj pod anglickým distribučným názvom Afterimage, nedávno vybrali ako poľského kandidáta na Oscara v kategórii najlepší neanglicky hovoriaci film.

Za celoživotné dielo dostal Wajda v roku 2000 čestného Oscara, o šesť rokov neskôr nasledoval na Berlinale 2006 Zlatý medveď.

Štyri jeho filmy - Zasľúbená krajina (1975), Slečny z Vlčian (1979), Človek zo železa (1981) a Katyň (2007) - boli nominované na Oscara.

Z výstavy pod názvom Filmy Andrzeja Wajdu na svetovom plagáte v Bratislave 25. marca 2015. Výstava potrvá do 17. apríla.
Foto: TASR - Andrej Galica


Wajdove filmy sa sústreďujú na kľúčové okamihy dejín Poľska. Je považovaný za jedného z najvýznamnješích režisérov v histórii poľskej kinematografie a spoluzakladateľa poľskej filmovej školy.

Wajda sa narodil 6. marca 1926 v meste Suwalki. Jeho otec, dôstojník poľskej armády, bol s vyše 3000 ďalšími poľskými vojnovými zajatcami zavraždený v roku 1940 v tábore NKVD v Charkove. Po vojne študoval od roku 1946 najskôr maliarstvo na Akadémii výtvarných umení v Krakove a v Lodži potom réžiu. Počas štúdií sa spriatelil s Romanom Polanským mladším o sedem rokov.

Po skončení štúdia pracoval ako asistent poľského režiséra Aleksandra Forda na jeho filme Päťka z Barskej ulice. Debutoval v roku 1955 filmom Generácia o skupine ľavicovo orientovaných mladých ľudí zapojených do sprisahania proti nemeckým okupantom.

Nasledujúce obdobie Wajdovej tvorby mu prinieslo medzinárodný úspech a ohlas. Filmy ako Kanály (1956) či Popol a diamant (1958), ktorých témou je druhá svetová vojna a poľský patriotizmus, zaznamenali aj mnohé úspechy na zahraničných festivaloch.

Od roku 1959 pôsobil Wajda aj ako divadelný režisér, predovšetkým v Krakove, ale aj na zahraničných scénach. V roku 1987 získal prestížnu Kjótsku cenu udeľovanú za zásluhy vo vede a umení. V roku 1989 bol rok riaditeľom divadla Teatr Powszechny vo Varšave.

Poľský režisér Andrzej Wajda drží čestnú cenu zakladateľa festivalu, Cenu Alfreda Bauera, za film Tatarak (Sladká horúčka) na 59. filmovom festivale Berlinale 14. februára 2009.
Foto: TASR/AP


Na festivale v Cannes v roku 1977 premietli jeho film Človek z mramoru, kritický ku komunistickému režimu v Poľsku. O tri roky neskôr nasledovala snímka Človek zo železa o vzostupe poľského protikomunistického odborového zväzu Solidarita.

V roku 1980 po vyhlásení stanného práva odišiel Wajda do Francúzska, kde nakrútil film Danton (1983) z obdobia francúzskej revolúcie v hlavnej úlohe s Gerardom Depardieuom. V 80. rokoch vznikli mimo Poľska aj snímky Milošč w Niemczech (Láska v Nemecku, 1983), Kronika ľúbostných nehôd (1986) a Besi (1988).

Wajda sa angažoval aj v politike. V roku 1989 bol zvolený ako kandidát hnutia Solidarita do poľského Senátu, kde zostal až do roku 1991.

V novembri 2001 otvoril Wajda školu filmovej réžie pre mladých záujemcov o dokumentárnu i hranú tvorbu, nesúcu jeho meno.

Andrzej Wajda bol štyrikrát ženatý. S treťou manželkou, herečkou Beatou Tyszkiewiczovou, mal dcéru Karolinu. Jeho poslednou manželkou bola scénografka a herečka Krystyna Zachwatowiczová, s ktorou žil od januára 1974 až do svojej smrti.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.