Nechanice/Bratislava 18. októbra (TASR) - Český ekonóm a politik Alois Rašín bol jedným z významných predstaviteľov prvej (1918-1939) Československej republiky (ČSR). V stredu uplynie 150 rokov od jeho narodenia.

Podľa hodnotenia jeho súčasníka – novinára Ferdinanda Peroutku mal Alois Rašín skôr prednosti ľudské ako odborné. Bol skúsený rečník, vynikal dôslednosťou a vôľou. Vedel sa húževnato držať myšlienky, ktorú prijal od odborníka a podať ju ľuďom tak, aby na ňu nezabudli. Finančnú otázku nového štátu sa mu podarilo vykresliť ako časť národného osudu. Mal nespochybniteľné politické a vodcovské schopnosti.

Alois Rašín sa narodil 18. októbra 1867 v meste Nechanice vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku (dnes Česko). Po gymnaziálnych štúdiách začal študovať na Lekárskej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe (dnes Česko), odkiaľ však zo zdravotných dôvodov prešiel na Právnickú fakultu.

Už počas vysokoškolských štúdii začal prejavovať záujem o politické dianie. Sympatizoval s tzv. mladočechmi (Národní strana svobodomyslná). Spolu s radikálnymi študentmi sa dostal do sporu s viedenskou vládou a po vykonštruovanom súdnom spore s Omladinou skončil na dva roky vo väzení. V novembri 1895 bol prepustený a amnestovaný.

Politickej aktivity sa Rašín ani potom nevzdal, pôsobil ako politický publicista a s priateľmi založil vlastnú stranu s názvom Radikálně státoprávní strana. Keď si uvedomil, že radikalizmus nie je pre neho to pravé, stranu opustil a založil si právnickú kanceláriu. K mladočechom sa vrátil v roku 1907 a nahradil svoje ľavicové názory hospodárskym liberalizmom. V roku 1911 sa za Národní stranu svobodomyslnú stal poslancom viedenského parlamentu.

V období prvej svetovej vojny sa pridal k odporcom Rakúsko-Uhorska v organizácii Maffia, v roku 1915 bol obžalovaný z velezrady a v roku 1916 odsúdený na trest smrti. Od popravy ho zachránila amnestia, z desaťročného väzenia, na ktoré sa trest smrti zmenil, ho vyslobodila ďalšia amnestia. Rašín sa pustil do odboja, spojil sa s Tomášom Garrique Masarykom a podieľal sa na zjednotení pravicových a stredopravicových síl. Ako predseda Národnej rady česko-slovenskej organizoval 18. októbra 1918 vyhlásenie nezávislosti novej republiky.

Rašínovi, zástancovi tvrdej meny krytej zlatom, pripadlo v novej vláde kreslo ministra financií. Stal sa tvorcom menovej reformy, ktorú umožnil zákon prijatý 25. februára 1919. Po okolkovaní rakúsko-uhorských bankoviek sa pristúpilo k reštrikcii obeživa, začala platiť československá koruna. Opatrenia Aloisa Rašína prispeli k stabilizácii vojnou zničeného hospodárstva aj československej koruny. Deflačná politika, na ktorej trval, viedla k poklesu cien, klesol však aj vývoz a došlo k rastu nezamestnanosti. Rašín sa stal symbolom vykorisťovania.

Eskalácia sporov s ostatnými ekonómami počas Rašínovho pôsobenia v ďalšej československej vláde opäť viedla k poklesu jeho popularity. Ukončil to atentát, ktorý 5. januára 1923 na Aloisa Rašína spáchal anarchista s komunistickou minulosťou. Prvý československý minister financií zraneniam podľahol 18. februára 1923 v Prahe. Dožil sa 55 rokov.

Poslanci Združenia pre republiku - Republikánskej strany Československa predložili v roku 1996 českému parlamentu návrh novely zákona o platoch ústavných činiteľov, podľa ktorého poslanecké platy mali byť znížené asi o polovicu. Ich snahou bolo vraj priblížiť sa aspoň o krôčik k nesmrteľnému výroku prvorepublikového ministra Aloisa Rašína: "Za službu národu sa neplatí". Väčšina poslancov však návrh republikánov označila za populistický krok.

Na počesť Aloisa Rašína bola na Vysokej škole ekonomickej v Prahe v roku 1999 založená tradícia udeľovania Medaile Aloisa Rašína. Ocenenie získali osobnosti, ktoré sa zaslúžili o rozvoj školy alebo prispeli k rozvoju ekonomickej vedy.