Kuvajt 1. augusta (TASR) – Druhá vojna v Perzskom zálive bol vojenský konflikt medzi Irakom a koalíciou 34 národov poverených Organizáciou Spojených národov (OSN) a vedených Spojenými štátmi americkými (USA). V nedeľu 2. augusta uplynie 25 rokov od obsadenia Kuvajtu príslušníkmi irackej armády, čo sa považuje za jej začiatok. Anexia Kuvajtu 2. augusta 1990 irackými vojskami vyvrcholila vojenskou operáciou Púštna búrka v roku 1991.

Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (BR OSN) vyzvala Irak, aby sa z Kuvajtu stiahol a vyhlásila proti nemu obchodné embargo. Irak 8. augusta 1990 vyhlásil Kuvajt za svoju provinciu. Dvanásť vedúcich arabských činiteľov sa 10. augusta 1990 dohodlo vyslať panarabské jednotky na obranu Saudskej Arábie. Irak odpovedal rozkazom, na základe ktorého použil 6500 zadržiavaných občanov ako ľudské štíty voči prípadnému vojenskému útoku. BR OSN okamžite stanovila Iraku ultimátum na opustenie Kuvajtu do 15. januára 1991, inak pripustila použitie vojenskej sily. Iracký prezident Saddám Husajn následne nariadil prepustiť zahraničných rukojemníkov. V závere roka 1990 Irak oznámil, že sa nikdy nevzdá Kuvajtu a v prípade potreby použije chemické zbrane.

Vojna vstúpila do ďalšej fázy v januári 1991. Zväzky spojeneckých leteckých síl zrealizovali 17. januára 1991 mohutný letecký útok na Irak, ktorým sa začala operácia Púštna búrka (Operation Desert Storm). V priebehu 20 hodín podniklo 750 lietadiel 1300 útokov. Americké vojenské systémy vystrelili 106 rakiet typu Tomahawk. Koalíciu spojeneckých vojenských síl tvorili predovšetkým USA, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Austrália, Saudská Arábia, Egypt, Sýria a ďalších viac ako 20 štátov. Spojené vojenské jednotky boli v sile 580.000 mužov a podliehali americkému veleniu na čele s generálom Normanom Schwarzkopfom. Na druhý deň začal Irak raketami Scud ostreľovať Izrael v snahe zatiahnuť ho do tohto konfliktu. Počas irackých raketových útokov sa použili americké obranné raketové systémy Patriot. V závere januára 1991 iracké ozbrojené sily zaútočili na saudskoarabské mesto Chafdží. Američania 13. februára 1991 odpovedali bombardovaním irackého Bagdadu. Ultimátum USA dané Iraku na odsun jeho vojsk z Kuvajtu vypršalo 23. februára toho roku. Irak ho neakceptoval a oznámil svoje odhodlanie ďalej bojovať.

Nadránom 24. februára 1991 sa začala pozemná ofenzíva spojencov. Popoludní spojenecké jednotky obsadili mesto Kuvajt a prenikli 50 kilometrov do irackého vnútrozemia. O tri dni sa pod tlakom útokov spojencov Iračania stiahli z Kuvajtu. Irak dal OSN na vedomie svoje rozhodnutie prijať požiadavku na reparáciu, vzdať sa nárokov na Kuvajt a prepustiť zajatcov. Spojenci následne 28. februára 1991 oficiálne skončili vojenské akcie.

V operácii Púštna búrka spojenci zničili Iraku 3000 tankov, približne toľko isto obrnených vozidiel a vyše 2000 delostreleckých kompletov; zajali viac ako 50.000 vojakov. Padlo 79 Američanov a desiatky ich boli zranených a nezvestných. Neamerické zložky koalície mali tiež obete. Spojenci dohromady stratili 322 vojakov. Počet zabitých a zranených Iračanov sa blížil k číslu 100.000. Počas operácie Púštna búrka mala v oblasti vtedajšia Česko-slovenská federatívna republika (ČSFR) špeciálnu protichemickú jednotku, z ktorej jeden príslušník sa ľahko zranil.

V nasledujúcich rokoch prišlo k viacerým konfrontáciám medzi Irakom a USA a svetovým spoločenstvom. Irak viackrát porušil sankcie OSN, ktoré boli na neho uvalené po operácií Púštna búrka. Situácia sa vo svete v súvislosti s Irakom vyhrotila po vyhnaní zbrojných inšpektorov z tejto krajiny, respektíve po teroristických útokoch na ciele v USA - z 11. septembra 2001.