< sekcia Magazín

P. Čaplovič bol priekopníkom archeológie na dovtedy neskúmanej Orave

Ilustračná snímka Foto: TASR/Tanjug

Na základe výskumu viacerých kľúčových opevnených lokalít z obdobia lužickej kultúry vyčlenil samostatnú skupinu doby halštatskej, ktorú nazval oravská skupina lužickej kultúry.

Veličná/Bratislava 7. marca (TASR) - Archeológ a muzeálny pracovník Pavol Čaplovič pôsobil ako správca Oravského hradu a riaditeľ Oravského múzea v Oravskom Podzámku. Dnes uplynulo 100 rokov od jeho narodenia.

Ako organizátor sa zaslúžil o rekonštrukciu Oravského hradu, o reinštaláciu zbierok, ktoré obohatil o trojrozmerné, fotografické i písomné dokumenty. Svoju vedeckú činnosť zavŕšil monumentálnou monografiou Orava v praveku (1987).

Pavol Čaplovič sa narodil 7. marca 1917 v obci Veličná. Po absolvovaní ľudovej a meštianskej školy v Dolnom Kubíne študoval na obchodnej škole v Bratislave a v Martine (1932-1935). Vo vzdelávaní pokračoval na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi (1936-1940). V rokoch 1946-1945 absolvoval popri zamestnaní Pedagogickú fakultu Slovenskej univerzity (dnes Univerzita Komenského) v Bratislave a v roku 1950 ukončil štúdiá v Žiline. Následne pôsobil ako učiteľ v Sobolčiach, v Podhradí pri Sučanoch, vo Veličnej a na meštianskej škole v Dolnom Kubíne. Po niekoľkoročnej pedagogickej práci prešiel v roku 1950 do služieb Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (AÚ SAV) v Nitre. V období 1953 až 1979 bol Pavol Čaplovič správcom Oravského hradu a riaditeľom Oravského múzea v Oravskom Podzámku.

Venoval sa najmä archeologickému výskumu dovtedy prakticky neskúmaných oravských pravekých lokalít, ale aj národopisu oravských obcí a dejinám Oravského zámku. Už v roku 1948 realizoval výskum na žiarovom pohrebisku lužickej kultúry vo Vyšnom Kubíne. Na základe výskumu viacerých kľúčových opevnených lokalít z obdobia lužickej kultúry, ako Veličná, Vyšný Kubín - Tupá skala, Nižná, či pohrebísk v Podbieli a Vyšnom Kubíne vyčlenil samostatnú skupinu doby halštatskej, ktorú nazval "oravská skupina lužickej kultúry".

Svoje bohaté poznatky zhrnul P. Čaplovič v samostatných publikáciách Oravský zámok (1967), Čaro kresaného dreva (1977), Ľud Oravy v minulosti (1980), Orava v praveku (1987) a iných. Zostavil monografie oravských miest a obcí Podbiel (1970), Veličná (1972), Dolný Kubín (1986), ako aj prvé dva zväzky Zborníka Oravského múzea (1968, 1971), do ktorých prispel viacerými štúdiami. Všetky svoje práce aj fotograficky zdokumentoval. Okrem toho publikoval početné štúdie a odborné i popularizačné príspevky v niekoľkých odborných periodikách.

Archeológ a múzejník Pavol Čaplovič zomrel 5. júna 1994 v Oravskom Podzámku. Bol členom viacerých vedeckých spoločností a spolkov.