Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
V období, keď sa kontroverzná Thatcherová ujala premiérskej funkcie, Spojeným kráľovstvom zmietala už niekoľko rokov dvojciferná inflácia.
Autor TASR
Grantham/Bratislava 13. októbra (TASR) - Britská konzervatívna politička Margaret Thatcherová bola predsedníčkou vlády Spojeného kráľovstva v rokoch 1979-1990. Počas svojho pôsobenia vo funkcii tvrdo presadzovala ekonomický liberalizmus, obmedzovanie imigrácie, obmedzovanie vplyvu odborov a silnú samostatnú zahraničnú politiku. V utorok 13. októbra by sa dožila 90 rokov.
V období, keď sa kontroverzná Thatcherová ujala premiérskej funkcie, Spojeným kráľovstvom zmietala už niekoľko rokov dvojciferná inflácia. Štrajkovalo sa v prístavoch a v ropných rafinériách, zásobovanie plynom bolo prerušené, benzínové čerpadlá nemali čo predávať a boli zatvorené.
Vláda Thatcherovej neustúpila štrajkujúcim a prijala opatrenia na uľahčenie podnikania firiem. Verila v slobodné podnikanie a v minimálne zásahy štátu. Uprednostňovala nepriame dane, zoškrtala štátny rozpočet, privatizovala štátny majetok a prepúšťala.
Keďže aj po týchto zásahoch nezamestnanosť v Británii stále rástla, na konci prvého volebného obdobia preferencie konzervatívcov klesali. Od volebného neúspechu Thatcherovú napokon zachránil rozhodný postoj v otázke Falklandských ostrovov, ktoré v roku 1982 obsadila Argentína. Víťazná vojna o tieto ostrovy v Atlantickom oceáne Margaret Thatcherovú opätovne vyniesla do čela vlády aj v roku 1983.
V druhom volebnom období sa Thatcherová zamerala na hospodárske reformy. Jedenásť mesiacov nechala baníkov na severe Anglicka štrajkovať proti prepúšťaniu a zatváraniu baní. Nakoniec boli jej reformy potichu akceptované. V ekonomike jej pomohlo celosvetové oživenie, ale aj ropné vrty v Severnom mori.
Ekonomický rozmach Thatcherovej umožnil v roku 1987 suverénne vyhrať už tretie voľby. V nasledujúcich troch rokoch sa však dostala do problémov. Radikálne reformy najmä v zdravotníctve a školstve, ako aj pokus o daňovú reformu narážali na tvrdý odpor verejnosti. Thatcherovej obľúbenosť klesala.
Na jeseň 1990 čelila britská premiérka veľkým problémom. Z vlády jej odchádzali ministri, v doplňovacích voľbách konzervatívci prehrávali. Proti Thatcherovej sa vo vedení jej strany formovala opozícia. Hoci v prvom kole voľby predsedu strany vyhrala, v druhom kole ju odvolali. Prispeli k tomu aj vnútrostranícke nezhody okolo záležitostí Európskej únie. Thatcherová podala demisiu 22. novembra 1990. O päť dní neskôr sa stal predsedom Konzervatívnej strany dovtedy málo známy John Major a zaujal aj kreslo britského premiéra.
V roku 1990 opúšťala Thatcherová úrad ako najdlhšie vládnuci britský premiér v 20. storočí a druhý najdlhšie úradujúci šéf britskej exekutívy vôbec.
Margaret Hilda Thatcherová, rodená Robertsová, sa narodila 13. októbra 1925 v malom anglickom meste Grantham v rodine úspešného obchodníka. Vyštudovala chémiu a neskôr študovala taktiež právo na univerzite v Oxforde. V roku 1947 sa vydala za bohatého obchodníka Denisa Thatchera a v roku 1953 priviedla na svet dvojičky.
V roku 1959 Thatcherová získala za Konzervatívnu stranu kreslo v Dolnej snemovni britského parlamentu. V roku 1970 si energickú političku vybrali za ministerku školstva a vedy. Štyri roky pred príchodom na Downing Street 10 ju v roku 1975 zvolili za predsedníčku Konzervatívnej strany. Stala sa symbolom rozhodnosti a neústupnosti, čo jej prinieslo prezývku "Železná lady".
Thatcherová dostala v roku 1990 Rad za zásluhy a v roku 1992 doživotný titul barónky. Je autorkou dvoch memoárových titulov – Roky na Downing Street (1993) a Cesta k moci (1995). Po sérii zdravotných problémov v 90. rokoch minulého storočia sa utiahla do ústrania. Zomrela 8. apríla 2013 po mozgovej príhode v Londýne vo veku 87 rokov. Na jej pohrebe sa zúčastnilo takmer 2300 ľudí zo 170 krajín vrátane britskej kráľovnej Alžbety II. a mnohých vysokopostavených politikov a osobností zo šoubiznisu.
Okrem "Železnej lady" označovali Thatcherovú aj prezývkou "Zlodejka mlieka", keďže v snahe o úspory a modernizáciu britského školského systému zoškrtala v rozpočte niektoré položky vrátane bezplatnej distribúcie mlieka do základných škôl. Dôkazom jej úzkostlivého šetrenia verejných financií je odtajnený archívny dokument, v ktorom sú náklady na renováciu jej londýnskej oficiálnej rezidencie na Downing Street 10 vyčíslené na 1836 libier. Premiérka sa vtedy rozhodla sama si zaplatiť aj žehliacu dosku a z peňazí daňových poplatníkov tak ušetrila 19 libier. A keď videla účet na 209 libier za nové taniere, vyhlásila, že "by mohla používať svoj vlastný riad".
V období, keď sa kontroverzná Thatcherová ujala premiérskej funkcie, Spojeným kráľovstvom zmietala už niekoľko rokov dvojciferná inflácia. Štrajkovalo sa v prístavoch a v ropných rafinériách, zásobovanie plynom bolo prerušené, benzínové čerpadlá nemali čo predávať a boli zatvorené.
Vláda Thatcherovej neustúpila štrajkujúcim a prijala opatrenia na uľahčenie podnikania firiem. Verila v slobodné podnikanie a v minimálne zásahy štátu. Uprednostňovala nepriame dane, zoškrtala štátny rozpočet, privatizovala štátny majetok a prepúšťala.
Keďže aj po týchto zásahoch nezamestnanosť v Británii stále rástla, na konci prvého volebného obdobia preferencie konzervatívcov klesali. Od volebného neúspechu Thatcherovú napokon zachránil rozhodný postoj v otázke Falklandských ostrovov, ktoré v roku 1982 obsadila Argentína. Víťazná vojna o tieto ostrovy v Atlantickom oceáne Margaret Thatcherovú opätovne vyniesla do čela vlády aj v roku 1983.
V druhom volebnom období sa Thatcherová zamerala na hospodárske reformy. Jedenásť mesiacov nechala baníkov na severe Anglicka štrajkovať proti prepúšťaniu a zatváraniu baní. Nakoniec boli jej reformy potichu akceptované. V ekonomike jej pomohlo celosvetové oživenie, ale aj ropné vrty v Severnom mori.
Ekonomický rozmach Thatcherovej umožnil v roku 1987 suverénne vyhrať už tretie voľby. V nasledujúcich troch rokoch sa však dostala do problémov. Radikálne reformy najmä v zdravotníctve a školstve, ako aj pokus o daňovú reformu narážali na tvrdý odpor verejnosti. Thatcherovej obľúbenosť klesala.
Na jeseň 1990 čelila britská premiérka veľkým problémom. Z vlády jej odchádzali ministri, v doplňovacích voľbách konzervatívci prehrávali. Proti Thatcherovej sa vo vedení jej strany formovala opozícia. Hoci v prvom kole voľby predsedu strany vyhrala, v druhom kole ju odvolali. Prispeli k tomu aj vnútrostranícke nezhody okolo záležitostí Európskej únie. Thatcherová podala demisiu 22. novembra 1990. O päť dní neskôr sa stal predsedom Konzervatívnej strany dovtedy málo známy John Major a zaujal aj kreslo britského premiéra.
V roku 1990 opúšťala Thatcherová úrad ako najdlhšie vládnuci britský premiér v 20. storočí a druhý najdlhšie úradujúci šéf britskej exekutívy vôbec.
Margaret Hilda Thatcherová, rodená Robertsová, sa narodila 13. októbra 1925 v malom anglickom meste Grantham v rodine úspešného obchodníka. Vyštudovala chémiu a neskôr študovala taktiež právo na univerzite v Oxforde. V roku 1947 sa vydala za bohatého obchodníka Denisa Thatchera a v roku 1953 priviedla na svet dvojičky.
V roku 1959 Thatcherová získala za Konzervatívnu stranu kreslo v Dolnej snemovni britského parlamentu. V roku 1970 si energickú političku vybrali za ministerku školstva a vedy. Štyri roky pred príchodom na Downing Street 10 ju v roku 1975 zvolili za predsedníčku Konzervatívnej strany. Stala sa symbolom rozhodnosti a neústupnosti, čo jej prinieslo prezývku "Železná lady".
Thatcherová dostala v roku 1990 Rad za zásluhy a v roku 1992 doživotný titul barónky. Je autorkou dvoch memoárových titulov – Roky na Downing Street (1993) a Cesta k moci (1995). Po sérii zdravotných problémov v 90. rokoch minulého storočia sa utiahla do ústrania. Zomrela 8. apríla 2013 po mozgovej príhode v Londýne vo veku 87 rokov. Na jej pohrebe sa zúčastnilo takmer 2300 ľudí zo 170 krajín vrátane britskej kráľovnej Alžbety II. a mnohých vysokopostavených politikov a osobností zo šoubiznisu.
Okrem "Železnej lady" označovali Thatcherovú aj prezývkou "Zlodejka mlieka", keďže v snahe o úspory a modernizáciu britského školského systému zoškrtala v rozpočte niektoré položky vrátane bezplatnej distribúcie mlieka do základných škôl. Dôkazom jej úzkostlivého šetrenia verejných financií je odtajnený archívny dokument, v ktorom sú náklady na renováciu jej londýnskej oficiálnej rezidencie na Downing Street 10 vyčíslené na 1836 libier. Premiérka sa vtedy rozhodla sama si zaplatiť aj žehliacu dosku a z peňazí daňových poplatníkov tak ušetrila 19 libier. A keď videla účet na 209 libier za nové taniere, vyhlásila, že "by mohla používať svoj vlastný riad".
