Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 16. apríl 2024Meniny má Dana a Danica
< sekcia Magazín

Bývalý izraelský premiér Jicchak Rabin by mal 95 rokov

Na nedatovanej snímke potrét bývalého izraelského premiéra Jicchaka Rabina Foto: Archív TASR

Jicchak Rabin bol laureátom Nobelovej ceny za mier (1994). Jeho život násilne ukončil židovský náboženský fanatik v roku 1995.

Jeruzalem 1.marca (TASR) - Štátnik, politik a bývalý premiér Izraelského štátu Jicchak Rabin bol laureátom Nobelovej ceny za mier (1994). Narodil sa 1. marca 1922 v Jeruzaleme. Jeho život násilne ukončil židovský náboženský fanatik v roku 1995. V stredu 1. marca uplynie od Rabinovho narodenia 95 rokov.

S menom Jicchaka Rabina sa spájajú najväčšie vojenské víťazstvá i najodvážnejšie mierové projekty Izraela. Spočiatku bol zástancom politiky železnej päste, prepracoval sa však k mierovým riešeniam konfliktov. Po podpise mierových zmlúv v nórskom Osle napríklad povedal: "My, ktorí sme bojovali proti vám Palestíncom, vám dnes hovoríme hlasno a jasne: Už bolo dosť krvi a sĺz. Dosť!".

Jicchak Rabin prišiel na svet 1. marca 1922 v Jeruzaleme na historickom území Izraela, ktoré bolo v tom čase pod britskou mandátnou správou (k vyhláseniu samostatného štátu Izrael došlo 14. mája 1948). Vyštudoval poľnohospodársku školu, ale od roku 1940 spojil svoj život s armádou. Spočiatku ako príslušník elitných oddielov židovskej vojenskej podzemnej organizácie Hagana bojoval v izraelsko-arabských konfliktoch.

Po vzniku Izraelských obranných síl (IOS; hebrejsky Cva ha-hagana le-Jisrael, skratkou Cahal) v roku 1948 zastával významné veliteľské posty. V rokoch 1964-68 pôsobil ako náčelník generálneho štábu IOS. Výrazný úspech dosiahol v bleskovej šesťdňovej vojne v roku 1967, keď dosiahol víťazstvo Izraela nad Egyptom, Sýriou a Jordánskom.

Z armády odišiel v roku 1968. Na poste veľvyslanca Izraela v Spojených štátoch amerických (USA) sa zaslúžil o konsolidáciu vzťahov medzi týmito dvoma krajinami.

Po návrate do Izraela v roku 1973 sa aktivizoval politicky v Strane práce. Dostal sa do izraelského parlamentu Kneset, vo vláde Goldy Meirovej zaujal kreslo ministra práce. Po jej demisii sa stal premiérom Izraela (1974-77); jeho kabinet sa zameral na posilnenie ekonomiky, riešenie sociálnych problémov a posilnenie izraelskej armády.

S podporou USA dospel Izrael počas jeho vlády k podpisu dohody o uvoľnení so Sýriou (1974), čím sa ukončila jomkipurská vojna - Izrael bol napadnutý Sýriou a Egyptom v roku 1973 počas židovského sviatku jom kipur - a po nej v roku 1975 nasledovala predbežná dohoda s Egyptom, po ktorej došlo v roku 1979 k podpisu egyptsko-izraelskej mierovej dohody.

V období rokov 1984-90 pôsobil Jicchak Rabin ako minister obrany v koaličných izraelských vládach.

Stranu práce doviedol k volebnému víťazstvu v parlamentných voľbách v júni 1992 a opätovne zaujal kreslo premiéra. S vtedajším predsedom Organizácie za oslobodenie Palestíny (OOP) Jásirom Arafatom si 13. septembra 1993 vo washingtonskom Bielom dome podal ruku a obaja tak spečatili podobu obmedzenej palestínskej samosprávy v rámci dočasnej mierovej dohody, tajne uzavretej v nórskom Osle.

Spoločne podpísali vo Švédsku dohodu o obmedzenej palestínskej samospráve na okupovanom západnom brehu rieky Jordán a v pásme Gazy. Odložili ale rokovania o zásadných otázkach - kto bude mať v správe mesto Jeruzalem; vytýčenie hraníc; a možnosť návratu palestínskych utečencov.

Realizátori tohto projektu - premiér Jicchak Rabin, izraelský minister zahraničných vecí Šimon Peres a predseda OOP Jásir Arafat - dostali v roku 1994 Nobelovu cenu za mier.

Mierové aktivity a územné ústupky, ku ktorým dochádzalo na rokovaniach, však rozdelili izraelskú spoločnosť a Rabin za to zaplatil. Jeho vrahom sa 4. novembra 1995 na vtedajšom Námestí izraelských kráľov v Tel Avive (v súčasnosti premenovanom na Rabinovo námestie) stal židovský pravicový extrémista Jigal Amir, ktorý pokladal tieto dohody za zradu národa a zastrelil Jicchaka Rabina počas mierového pochodu.