< späť

Na týchto slovenských miestach mali strigy sabat. Prileteli aj na rýli

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

V predstavách ľudu bývali strigy uprostred tmavého lesa v domčeku na kuracej nohe. Vo svojich rozprávaniach ich opisujú ako hnusné bytosti. Tie mladé síce bývali krásne, no boli poriadne nebezpečné.

Bratislava 12. februára (Teraz.sk) - Viera v strigy panuje naprieč celým svetom a celou históriou. Už v starovekej gréckej mytológii sa spomína Kirké, ktorá žila na ostrove Aiaia, a ktorá sa zamilovala do kráľa Odysea. Z anglickej pohanskej mytológie sa zas preslávila krásna Morgana. Bola to nevlastná sestra kráľa Artuša s mocným mečom Excalibur, spolu splodili syna Mordreda. Ten však napokon skonal rukou svojho otca, ktorého medzitým smrteľne zranil.

Baba jaga je zas bosorka z ruských rozprávok. V predstavách ľudu bývala uprostred tmavého lesa, v jaskyni či v bútľavom strome. Najčastejšie však žila v chalúpke na stračej nôžke, pričom na plote sa mali nachádzať ľudské lebky so svetielkujúcimi očami. A ten, kto sa k domu priblížil, toho spálili na popol. Neraz túto démonickú bytosť nazývali aj jaga baba, z čoho vzniklo slovo ježibaba.



Jej synonymom sú aj názvy bosorka, čarodejnica či striga. Existujú však aj ich mužské varianty, a to vrátane ježideda. Ľudia ich vo svojich rozprávaniach opisujú ako hnusné, odporné bytosti. Kým strigôni boli bradatí, staré strigy sa vyznačovali veľkým nosom. Tie mladé však bývali krásne a na rozdiel od svojich starších kolegýň sa obliekali do pekných dlhých šiat siahajúcich až po zem. Od procesov so salemskými bosorkami nosili aj špicaté klobúky.

Mať čiernu mačku za spoločníka sa nevypláca


Stará či mladá bosorka – v oboch prípadoch boli veľmi nebezpečné. Dokázali nielen čarovať, ale aj počariť, lietať, meniť sa na ľudí či na zvieratá. Zväčša mali pri sebe aj nejakého čarodejníckeho sluhu, a to vo zvieracej podobe. Najhoršiu povesť si vyslúžila čierna mačka. Veď ešte i dnes si mnohí poverčiví ľudia odpľujú či zastanú, keď im mačka skríži cestu. „V stredoveku, v čase najväčšieho prenasledovania čarodejníc, stačilo niekedy na obvinenie nejakej nešťastnice iba to, že žila sama a že jej spoločnosť robila čierna mačka,“ píše sa v Encyklopédii hrôzy a strachu.

Ilustračné foto.
Foto: TASR/AP


Strigou ste sa mohli buď narodiť alebo ste sa mohli tomuto remeslu priučiť. Strigy si navzájom odovzdávali svoje skúsenosti a zručnosti, ktoré si zaznamenávali do čiernej knihy. Na stretnutia využívali takzvaný sabat stríg. Stretnutie sa odohrávalo na odľahlom mieste, a to tradične zo soboty na nedeľu o polnoci. Na oblohe vtedy bývalo viac metiel ako oblakov, no občas sa medzi nimi zjavila aj nejaká tá bosorka na rýle. A podľa jednej povesti sa na vrchu Rákoš v regióne Šariš objavovala zase bosorka na trlici.



Takýto sabat bosoriek sa vraj zvykol konať aj v deň svätej Lucie na vŕšku zvanom Šiance. Bosorky prileteli k dedinke Moškovec zo všetkých končín a dali sa do divokého tanca spolu s čertami. Vrch vraj preto miestni dedinčania volajú aj Čertovo kolo. V Belianskych Tatrách zas nájdete Kuraciu dolinku, a práve tam mala žiť istá ježibaba v chalúpke na kuracej nohe. Bosorka sa vraj poneviera aj v poli, kde dnes stojí atómová elektráreň Mochovce. Kedysi ju vraj ohrdol istý gazda, a tak sa z nej stala bosorka. Škodila mu tak, že mu neustále dochli kone. A jedného dňa zomrel aj samotný gazda. Bosorka však po okolí straší naďalej.

Strigy - liečiteľky


Ako vidno, aj na Slovensku nájdeme miesta, ktoré naši predkovia považovali za magické. Baba, Babia hora, Tri baby, Babie jarky, Babušinec a mnohé iné názvy upomínajú na ich výnimočnosť. Pohanský ľud schádzal sa v takýchto lokalitách ku svojim modlám na modloslužby. A prichádzali sem aj strigy, ale tie dobré. Boli to strigy – liečiteľky, vedomkyne či bohyne. Tieto však žili už aj v mestách, bližšie k ľuďom, ktorí vyhľadávali ich služby. Vedomkyne za nejaký ten darček veštili, hádali, čarovali a vyrábali zázračné nápoje, ktoré mali priniesť šťastie.

Ilustračné foto.
Foto: TASR - František Dejčík


Oveľa väčší vplyv a moc mali však mať takzvané bohyne. Ľudia k nim chodili zblízka i zďaleka bez rozdielu vzdelania či spoločenského postavenia, a to len preto, aby im pomohli. „Tieto bohyne zanášajú sa veštbami, hádačstvom, čarovaním a odčarovaním, liečením, pripravovaním všelijakých nápojov atď. Zlievanie vosku a olova do vody a potom hádanie a veštenie z podoby odliatku je najobyčajnejším orákulom. Takéto 'bohyne', jedna alebo dve od nepamäti bývajú v Bošáckej doline,“ píše Dr. Jozef Ľudovít Holuby.



Chýrna bola aj oravská „babka z Liesku“ či kysucká Margareta. Ak však človeku nepomohli ani tieto bohyne, vybrali sa po pomoc k slávnym Žitkovským bohyniam, ktorým sa bližšie venuje Kateřina Tučková v rovnomennej publikácii.

Aj v slovenskom folklóre sa nám zachovali nejaké tie príbehy a povesti o čarodejniciach. Na jednom kopci žila kedysi čarodejnica menom Baba. A chcela, aby jej vrch bol najvyšší na svete. Preto hrozbami donútila chlapov, aby na jej kopec nanosili skaliská, až kým sa jeho vrcholec nedotkne oblakov. Muži lomcovali sa s ťažkou prácou, až im jedného dňa poradili, aby na vrcholec postavili drevený kríž. A tak i spravili. Len čo to zbadala Baba, povedala, že radšej sa prepadne pod zem, než by tam mal kríž zotrvať. A tak sa i stalo. Odvtedy sa vrch volá Babia hora a hoci je najvyšší v Oravských Beskydách, ani zďaleka nedosiahol výšku tatranských štítov.

Čarodejnice vedeli čarovať i vo svoj prospech, ale aj bežní ľudia si vedeli kadejako prilepšiť. V nedeľu 19. februára si v našom seriáli Slovenskí démoni a strašidlá povieme o tom, ako im vypomáhal zmok. Ale aj to, že cena za jeho pomoc bola naozaj privysoká.


Zdroje: Encyklopédia hrôzy a strachu, Slovenské strašidlá od 'A' po 'Ž', Časopis Vlasteneckého muzejního spolku v Olomouci

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.
Aktuálne témy: