< sekcia Magazín

Český kláštor Teplá láka na nevšedné prehliadky i vzácnu knižnicu

Český kláštor Teplá neďaleko Mariánskych Lázní. Foto: wikipedia.org

Kláštor má i múzejnú expozíciu svojich zbierok v podobe obrazov, plastík, porcelánu, cínových predmetov, textílií i vyznamenaní opátov od panovníkov, čo svedčí o ich spoločenskej prestíži.

Bratislava/Teplá 23. augusta (TASR) – Český kláštor Teplá neďaleko Mariánskych Lázní od 12. storočia takmer nepretržite patrí premonštrátom. Okrem cirkevnej činnosti slúži ako kultúrno-vzdelávacie centrum s názvom Hroznatova akadémia. Tá organizuje výučbové programy, tvorivé dielne, výstavy, koncerty a prehliadky.

Pre verejnosť je otvorený denne a bývajú v ňom i komentované prehliadky. Najbližšia bude 7. septembra aj v inak neprístupných priestoroch, kde odborník na stavebno-historické prieskumy Tomáš Karel z Národného pamiatkového ústavu bude hovoriť o architektúre kláštora. Ten má i múzejnú expozíciu svojich zbierok v podobe obrazov, plastík, porcelánu, cínových predmetov, textílií i vyznamenaní opátov od panovníkov, čo svedčí o ich spoločenskej prestíži. V objekte je vzácna knižnica.

"Tepelská knižnica patrí medzi najvýznamnejšie a najstaršie kláštorné knižnice v ČR. Má vyše 100.000 zväzkov kníh a po Strahovskej v Prahe je druhá najväčšia. V hlavnej sále je tretina, ostatné knihy sú v priľahlých depozitároch a trezorovej miestnosti. Medzi najcennejšie patrí 700 rukopisov a okolo 540 prvotlačí. Najviac je náboženskej a teologickej literatúry, tiež o histórii, matematike, fyzike, prírodných vedách i klasické romány. Knižnica je i študijná a vedecká. Knihy si však nemožno požičať domov, ale študujú sa mimo hlavnej sály, v ktorej nie je elektrika, aby nevzniklo nebezpečie požiaru," zdôvodnila pre TASR sprievodkyňa kláštorom Marta Benediktová.

Po komunistickom uzavretí kláštora (1950) boli tam 28 rokov kasárne Československej armády. Vojaci však nesmeli vojsť do knižnice a kostola, preto neboli zničené. Okrem lavíc z 18. storočia sú zachované nástenné fresky z roku 1754. Kláštor bol vykurovaný teplým potrubím z pivovaru, ktorý je už zbúraný. Hlavný oltár z polovice 17. storočia je kompletne rozobraný z dôvodu reštaurovania. Účastníci prehliadok majú výnimočnú príležitosť zblízka vidieť svätých Augustína, Norberta a ďalšie sochy.

"Tie sú postupne odvážané do reštaurátorských dielní. Obnova oltára z nemeckých fondov potrvá do roku 2020. Postavené drevené lešenie je jeho baroková replika," dodala sprievodkyňa.

Najstaršou zachovanou stavebnou časťou areálu je románsko-gotický trojloďový halový kostol z prelomu 17. a 18. storočia na mieste požiarom zničených gotických budov. Hospodárske objekty vznikali v 15. až 19. storočí, začiatkom 20. knižnica a múzeum.

V Hroznatovej kaplnke je relikviár tohto českého šľachtica, ktorý na svojom panstve založil kláštor (1193). Okrem iných spomienok na tohto, v roku 1897 blahoslaveného mučeníka, je tam freska znázorňujúca spôsob jeho úmrtia hladom.