< späť

A. ČULEN: Práca v nedeľu je hrubé porušovanie ľudského práva

Ilustračné foto Foto: TASR/Oliver Ondráš

Dnes, 6. marca si už po štvrtýkrát pripomíname Európsky deň za voľnú nedeľu, pripomína občianske združenie Aliancia za nedeľu.

Bratislava 6. marca (TASR) – Občianske združenie Aliancia za nedeľu (AZN) organizuje petíciu za prijatie zákona na ochranu nedele. Podľa jej predsedu Antona Čulena sa pod ňu podpísalo už takmer 80.000 občanov SR a AZN pokračuje v zbieraní podpisov.

"Dnes, 6. marca si už po štvrtýkrát pripomíname Európsky deň za voľnú nedeľu. Medzinárodný deň voľnej nedele sa odvodil z dátumu, keď cisár Konštantín Veľký v roku 321 vyhlásil nedeľu za voľný deň, odvtedy je to 1695 rokov. No voľná nedeľa sa stala výsadou len pre vyvolených. Upozorňujeme na hrubé porušovania tohto základného ľudského práva na jeden deň odpočinku po celotýždennej práci, ku ktorému dochádza u veľkého množstva občanov Slovenskej republiky," zdôvodňuje Čulen.

Zároveň uvádza, že podľa údajov Eurostatu za rok 2012 patria Slováci k najchudobnejším v Európskej únii (EÚ), hoci ich pracovný týždeň je spomedzi jej členských štátov druhý najdlhší a v práci trávia priemerne 40,9 hodiny. Podľa Eurostatu stojí hodina práce vo Švédsku až 39 eur, v eurozóne sa za hodinu práce platí v priemere 28 eur a v rámci celej EÚ 23,4 eura. V Grécku vychádza hodinová mzda na 14,9 eura, na Slovensku je to 8,3 eura, čo nie je spravodlivá mzda, ale existenčná.

"Občania Slovenska najviac pracujú aj počas nedele a v noci. Táto nežiaduca práca má za následok rozpad rodín. Lebo mnohí rodičia nemajú ani jeden deň v týždni čas na seba a na svoje deti byť spolu. Koľko občanov Slovenska si z frustrácie z chudoby už siahlo na život, koľko dôchodcov muselo zomrieť, lebo nemali peniaze na lieky? Kto zastaví toto novodobé otrokárstvo na Slovensku, je slovenský občan druhoradým občanom EÚ?" pýta sa Čulen.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.
Aktuálne témy:

Úvod

HRABKO: A.Kiska ukázal, že dokáže vykonať aj nevykonateľné rozhodnutie

Právny chaos okolo menovania ústavných sudcov spôsobil v prvom rade Ústavný súd, prezidentovi ostali už len zlé a horšie možnosti. Ale vybral si jednu z horších, povedal v TABLET.TV Juraj Hrabko.