< sekcia Magazín

SMUTNÝ PARADOX: Vtáky vyhľadávajú človeka, on im ničí hniezda

Na snímke Lastovička obyčajná. Foto: TASR/AP

Dôvodmi, pre ktoré sa vtáky priblížili k človeku, bol relatívny dostatok potravy, vhodný biotop na hniezdenie a menší výskyt predátorov.

Bratislava 20. apríla (TASR) - Mnohé vtáčie druhy si zvykli na blízkosť človeka. Medzi najznámejšie tzv. synantropné vtáky patria predovšetkým lastovičky, belorítky či dážďovníky, ktoré sa odsťahovali z pôvodných hniezdisk a dnes si stavajú hniezda takmer výlučne na ľudských obydliach.

Pôvodné hniezdiská týchto druhov prešli výraznými zmenami a v súčasnosti ich pôvodné prostredie neexistuje v takej miere, aby ich populácie dokázali prežiť. Napríklad dážďovníky hniezdili v pôvodných pralesoch s vysokými stromami s dutinami. Dnes už sú takéto lesy vzácne. Dediny a mestá spolu s človekom obývajú aj vrabce domové a poľné, škorce, drozdy čierne či bociany biele a najnovšie aj holuby hrivnáky.

Dôvodmi, pre ktoré sa vtáky priblížili k človeku, bol relatívny dostatok potravy, vhodný biotop na hniezdenie a menší výskyt predátorov. Dnes ich však ľudská činnosť čoraz viac ohrozuje, čo sa prejavuje na poklese ich počtov.

"Výrazný pokles populácie lastovičiek, belorítok či dážďovníkov spôsobuje viacero faktorov, napríklad nedostatok potravy vzhľadom na úbytok hmyzu, zmeny biotopu, ale napríklad aj rekonštrukcie a zatepľovanie budov. Práve pri týchto, dnes takých rozšírených, stavebných činnostiach vtákom zanikajú doteraz využívané možnosti na hniezdenie. V prípade dážďovníkov sú to najmä vetracie otvory či dilatačné škáry, belorítky si zasa často stavajú hniezda v rohoch okien alebo na lodžiách. Voduodpudivé nátery a povrchy na fasádach budov takisto znemožňujú vtákom stavať si na nich hniezda, pretože majú nevyhovujúci povrch," povedal pre TASR Ján Gúgh zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko.

Populácia dážďovníkov klesla o 10 až 30 percent, na niektorých miestach, napríklad v Trenčíne alebo v bratislavskom Ružinove takmer vymizli. Početnosť belorítok sa na Slovensku zmenšila o 30 až 40 percent a v niektorých mestách dokonca o 60 až 70 percent.

Lastovičky vyhľadávajú skôr vidiecke sídla, na ktorých si stavajú otvorené miskovité hniezda. Typický je pre ne hlboko vykrojený vidlicovitý chvost a tmavomodré atramentové sfarbenie. Spodok ich tela má okrový nádych a okolo oka ich zdobí výrazná tmavočervená škvrnka. Oproti tomu belorítka, alebo ľudovo tiež juríčka či po česky jiřička, je čiernobiela a chvost má vykrojený menej. Je typickým mestským živlom a vyhovujú jej aj paneláky. Oba druhy sú sťahovavé, prilietajú k nám v apríli a odlietajú v septembri.

S lastovičkami či belorítkami si ľudia niekedy zamieňajú aj dážďovníky, ide však len o vonkajšiu podobu. V skutočnosti dážďovník tmavý nepatrí medzi spevavce. Aerodynamický tvar tela a kosákovité krídla ho predurčujú na to, aby takmer celý život strávil vo vzduchu, patrí k našim najobratnejším letcom. Prilieta na Slovensko koncom apríla, odlieta na prelome júla a augusta ako prvý zo sťahovavých vtákov.

"Je bežné, že sa na sídliskovom paneláku vyskytuje 30 až 50 párov dážďovníkov, okolo 10 či 15 párov vrabcov domových. V panelákoch môžu hniezdiť sýkorky belasé či veľké, žltochvosty domové, trasochvosty biele, kavky a napríklad v kvetináčoch dokonca aj sokol myšiar. Preto podľa usmernenia Ministerstva životného prostredia SR a Ministerstva dopravy a výstavby SR predtým, než sa pristúpi k rekonštrukcii takéhoto domu, musí sa uskutočniť prieskum, či sa v budove vyskytujú chránené živočíchy a podľa toho sa zvolí ďalší postup prác," vysvetlil ornitológ Ján Gúgh.

Zničenie hniezd chránených druhov sa považuje za trestný čin. Známy je prípad z roku 2016, keď bolo zničených 66 hniezd belorítok pri čistení bratislavského Nového mosta, čo bola druhá najväčšia kolónia tohto druhu v hlavnom meste. Škodu vtedy vyčíslili na 120.000 eur, za čo páchateľovi hrozí dvojročný trest. Nakoniec sa vďaka vybudovaniu umelých hniezd belorítky na most opäť vrátili.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.