Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 25. apríl 2024Meniny má Marek
< sekcia Magazín

Imrich Tököli vošiel do dejín ako vodca protihabsburského povstania

Sedmohradské knieža Imrich Tököli Foto: www.wikipedia.com

V pondelok 25. septembra uplynie 360 rokov od jeho narodenia.

Kežmarok/Bratislava 25. septembra (TASR) – Sedmohradské knieža Imrich Tököli (používa sa aj prepis mena Thököly) vošiel do dejín ako vodca protihabsburského stavovského povstania. V pondelok 25. septembra uplynie 360 rokov od jeho narodenia.

Rodák z Kežmarku sa narodil 25. septembra 1657. Bol synom uhorského magnáta slovenského pôvodu Štefana Tököliho a Márie, rodenej Ďulafiovej. Študovať začal v roku 1667 na evanjelickom kolégiu v Prešove. V roku 1670 počas obliehania Oravského hradu ušiel do Sedmohradska a stal sa aktívnym účastníkom boja proti Habsburgovcom. V roku 1678 sa stal vodcom stavovského povstania uhorskej šľachty.

Celé 17. storočie ako aj začiatok 18. storočia v Uhorsku boli poznačené neustálymi povstaniami uhorskej šľachty. Celé spomínané obdobie poznačila aj protireformácia – vystupovanie Habsburgovcov proti protestantským cirkvám.

V ťažení proti Habsburgovcov sa Tökölimu spočiatku darilo – obsadil celé Horné Uhorsko (dnešné Slovensko). Po týchto úspechoch bol v roku 1681 cisár Leopold nútený zvolať uhorský snem, ktorý napokon uzákonil náboženskú slobodu a povolil protestantom za určitých podmienok stavať tzv. artikulárne kostoly a školy.

Tököli sa podobne ako jeho predchodcovia spojil s Turkami, ktorí ho v roku 1682 korunovali za kráľa Horného Uhorska. Turecký sultán poslal Tökölimu symboly kráľovskej moci – vazalskú korunu, kráľovský plášť, meč, budzogáň a zástavu.

Úspechy sedmohradského kniežaťa netrvali dlho. Ukončila ich bitka pod Viedňou (dnes Rakúsko) v roku 1683, v ktorej cisár s pomocou Poliakov porazil spojené kurucko–turecké vojská. Po prehratej bitke bol Tököli nútený uchýliť sa k svojim spojencom. Odišiel s manželkou a najbližšími spolubojovníkmi do Turecka, kde 13. septembra 1705 v meste Izmir zomrel.

V roku 1906 boli jeho pozostatky uhorskou vládou prevezené do Kežmarku, kde ich uložili v evanjelickom kostole.