Vyobrazenie zajaca je neuveriteľne obľúbené, umelec ho vystihol veľmi dobre - jemnú srsť by ste mohli pohladkať, cítiť subtílnu stavbu kostí. Avšak v obraze je zachytené čosi z podstaty zajaca.
Autor TASR
Berlín 5. apríla (TASR) - Predobrazom veľkonočných čokoládových zajacov sa stal "zajac poľný" z obrazu nemeckého maliara a grafika Albrechta Dürera, ktorý má srsť rovnako hebkú ako pred vyše 500 rokmi.
Práve teraz je obraz umelca, ktorý žil v rokoch 1471-1528, prezentovaný na veľkonočných pohľadniciach, servítkach, či podložkách pod počítačové myši. Žiadne iné vyobrazenie zvieraťa sa zrejme nereprodukuje tak často.
Originál Dürerovho akvarelu sa nachádza v galérii Albertina vo Viedni, podľa tamojšej hlavnej kurátorky Marie Luisy Sternathovej je to najznámejšie dielo ich zbierok.
Vyobrazenie zajaca je neuveriteľne obľúbené, umelec ho vystihol veľmi dobre - jemnú srsť by ste mohli pohladkať, cítiť subtílnu stavbu kostí. Avšak v obraze je zachytené čosi z podstaty zajaca.
Keď človek odpočíva, môže na okolitý svet zabudnúť. Zajac, ktorý je vždy na úteku, si to nemôže dovoliť. Dürerov zajac má vztýčené uši, signalizuje pripravenosť v každej chvíli vyskočiť a utiecť. Podľa kurátorky tkvie práve v tom obrovská fascinácia, ktorú vyvoláva.
Mnohí vedci rozmýšľali nad tým, či umelec zobrazil konkrétneho zajaca. Bol by to tak ozajstný "portrét zajaca". Traduje sa, že Dürer zachránil zviera pri povodni v lete 1502 a zobral si ho do ateliéru v Norimbergu. Naozaj sa však nevie, či obraz vznikol podľa živého zvieraťa.
Práve teraz je obraz umelca, ktorý žil v rokoch 1471-1528, prezentovaný na veľkonočných pohľadniciach, servítkach, či podložkách pod počítačové myši. Žiadne iné vyobrazenie zvieraťa sa zrejme nereprodukuje tak často.
Originál Dürerovho akvarelu sa nachádza v galérii Albertina vo Viedni, podľa tamojšej hlavnej kurátorky Marie Luisy Sternathovej je to najznámejšie dielo ich zbierok.
Vyobrazenie zajaca je neuveriteľne obľúbené, umelec ho vystihol veľmi dobre - jemnú srsť by ste mohli pohladkať, cítiť subtílnu stavbu kostí. Avšak v obraze je zachytené čosi z podstaty zajaca.
Keď človek odpočíva, môže na okolitý svet zabudnúť. Zajac, ktorý je vždy na úteku, si to nemôže dovoliť. Dürerov zajac má vztýčené uši, signalizuje pripravenosť v každej chvíli vyskočiť a utiecť. Podľa kurátorky tkvie práve v tom obrovská fascinácia, ktorú vyvoláva.
Mnohí vedci rozmýšľali nad tým, či umelec zobrazil konkrétneho zajaca. Bol by to tak ozajstný "portrét zajaca". Traduje sa, že Dürer zachránil zviera pri povodni v lete 1502 a zobral si ho do ateliéru v Norimbergu. Naozaj sa však nevie, či obraz vznikol podľa živého zvieraťa.