Berlín 2. augusta (TASR) - Vyhynutie jednej z posledných populácií mamuta srstnatého na svete spôsobil zrejme nedostatok sladkej vody, informovala dnes agentúra AP s odvolaním sa na závery amerických vedcov.

Mamuty žili na aljašskom Ostrove sv. Pavla v Beringovom mori, ktorý vznikol pred asi 14 000 rokmi v dôsledku nárastu výšky hladiny v oceáne, dovtedy bol časťou pevninského "mostu" medzi Áziou a Amerikou. Mamuty žili na tomto ostrove niekoľko tisíc rokov a nemali tam prakticky žiadnych nepriateľov. Do kontaktu s ľuďmi sa nikdy nedostali, tí totiž na ostrov prišli až v roku 1787.

Vedci z USA na kanadskom ostrove skúmali dôkazy o zmenách v životnom prostredí a zistili, že vyhynutie mamutov pred asi 5 600 rokmi časovo koliduje s poklesom zásob sladkej vody, ktorý spôsobila stúpajúca hladina mora a suchšia klíma.

V štúdii zverejnenej v pondelok v časopise Proceedings of the National Academy of Science vedci konštatujú, že v dôsledku zvýšenia hladiny mora sa rozloha ostrova výrazne zmenšila a zdroje vody postupne vysychali. Mamuty však aj sami mohli prispieť k svojmu vyhynutiu tým, že sa zhromažďovali okolo zostávajúcich zdrojov vody, čím rozdupali vegetáciu, čím napomáhali eróziu, ktoré viedla k ďalšiemu znižovaniu zásob sladkej vody.

Vedúci tímu amerických vedcov Russel W. Graham vyhlásil, že výsledky tohto výskumu sú dôležité aj pre súčasnú vedu, pretože poukazujú na dôsledky zvyšovania hladiny oceánov pre nízko položené ostrovy, najmä v južnej časti Tichého oceánu.

"Zmeny vo výše hladiny boli pre pevninské časti zanedbateľné, ale na ostrovčeky - akým je Ostrov sv. Pavla - mali obrovský vplyv," napísal vo svojom článku denník The New York Times. "To, čo sa stalo na tomto ostrove pri pobreží Aljašky, sa môže zopakovať aj na iných malých ostrovoch, ktoré ležia nízko nad hladinou svetového oceánu," upozorňuje článok.