< sekcia Magazín

Kresťania aj v pondelok slávia zmŕtvychvstanie Ježiša Krista

Ilustračná snímka. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Tento deň sa zvykne nazývať i Pondelkom baránka, na pamiatku toho, čo sa udialo v prvý deň po sobote.

Bratislava 2. apríla (TASR) - V kresťanských kostoloch sa aj na Veľkonočný pondelok konajú bohoslužby na oslavu zmŕtvychvstania Ježiša Krista.

Tento deň sa zvykne nazývať i "Pondelkom baránka", na pamiatku toho, čo sa udialo v prvý deň po sobote. Vtedy totiž anjel dodával odvahu ženám, ktoré na úsvite pribehli k hrobu a boli vydesené a znepokojené, keď ho našli prázdny. "Neľakajte sa," povedal im. "Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Ale choďte a povedzte to učeníkom", dodal.

Posledný deň veľkonočných sviatkov je na Slovensku i v okolitých krajinách známy šibačkou, oblievaním dievčat a žien vodou, rozdávaním maľovaných či čokoládových vajíčok alebo zajačikov. Sú to však ľudové zvyky, nie cirkevné. Ale je tu symbolika - Veľká noc spojená s obmývaním vodou - sviatok krstu.

V gréckokatolíckej cirkvi je Svetlý pondelok prikázaným sviatkom. Konajú sa sväté liturgie, myrovanie či sprievod okolo chrámu.

Po Veľkej noci nasleduje v katolíckej cirkvi osemdňová oktáva Kristovho zmŕtvychvstania, ktorá sa končí Nedeľou Božieho milosrdenstva - je to prvá nedeľa po Veľkej noci.

Veľkonočné obdobie - obdobie veľkonočnej slávnosti trvá 50 dní. Začína sa na Bielu sobotu večer a končí sa na sviatok Zoslania Ducha Svätého (Turíce).

Aj v evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) je 2. slávnosť veľkonočná (Veľkonočný pondelok) dňom radosti z Pánovho vzkriesenia. Po Veľkej noci je ešte päť nedieľ, ktoré patria do veľkonočného obdobia cirkevného roka.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.