Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 20. apríl 2024Meniny má Marcel
< sekcia Magazín

Kultúrny a kreatívny priemysel stimuluje celosvetovú ekonomiku

Jean Michel Jarre na Valnom zhromaždení CISAC 2015 Foto: CISAC

Zároveň vytvára 29,5 miliónov pracovných miest.

Paríž/Bratislava 14. decembra (OTS) – S tržbami vo výške 2250 miliárd USD tvorí Kultúrny a kreatívny priemysel (KKP) 3% svetového HDP, vďaka čomu patrí s počtom 29.5 milióna vytvorených pracovných miest medzi najvýznamnejších svetových zamestnávateľov (1% aktívnej populácie sveta).

KKP tržbami prevyšuje telekomunikačné služby, generuje vyššiu zamestnanosť, ako automobilový priemysel v Európe, Japonsku a Spojených štátoch súčasne (29,5 miliónov pracovných miest oproti 25 miliónom). Významný prínos KKP pre globálnu ekonomiku je predmetom novej štúdie, prezentovanej Medzinárodnou konfederáciou spoločností autorov a skladateľov (CISAC) a Organizáciou Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) v sídle UNESCO v Paríži a vydanej spoločnosťou EY (Ernst & Young).

Štúdia konštatuje, že pre naplnenie potenciálu KKP je nevyhnutné zabezpečiť spravodlivé odmeňovanie autorov za použitie ich diel, aby svojou tvorbou rozvíjali kultúru a ekonomiku. Najmä v oblasti digitálneho trhu je potrebné, aby politické reprezentácie a verejní činitelia venovali pozornosť nastoleniu ekonomickej rovnováhy vo vzťahu k prospechu vznikajúceho pri sprostredkovaní kreatívneho obsahu, z ktorého v súčasnosti profitujú hlavne nadnárodní online poskytovatelia digitálnych služieb a aby zabezpečili, že autori a kreatívny priemysel dostanú spravodlivú odmenu za šírenie ich diel.

Kreatívny priemysel je kľúčovou súčasťou digitálnej ekonomiky


V roku 2013 kreatívny obsah prispel k celosvetovému digitálnemu odbytu sumou 200 miliárd USD, najmä v oblasti digitálnych zariadení a širokopásmových telekomunikačných služieb. Predaj digitálnych kultúrnych produktov vygeneroval 65 miliárd USD a 21,7 miliárd USD príjmov z reklamy pre online médiá a internetové stránky ponúkajúce streamingové služby bezodplatne.

Štúdia


Štúdia poskytuje jedinečné dáta a vykresľuje pestrý obraz multipolárneho kreatívneho sveta. Reflektuje diverzitu vyjadrenú v Dohovore UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z roku 2005 a podporuje celosvetové úsilie UNESCO o “viac údajov a silnejšie ukazovatele o úlohe kultúry pre rozvoj spoločnosti.”

Jean Michel Jarre, president CISACu a veľvyslanec dobrej vôle UNESCO:
“Táto jedinečná štúdia o kultúrnom a kreatívnom priemysle - prvá s globálnym záberom - preukazuje, že tvorcovia z celého sveta, vo všetkých umeleckých odvetviach patria medzi najvýznamnejších prispievateľov do ekonomiky sveta, tak v oblasti tržieb, ako aj v oblasti pracovných miest. Je nevyhnutné, aby tvorcovia mali možnosť pracovať v prostredí, ktoré chráni ich osobnostné a majetkové práva, aby mohli pokračovať vo svojej tvorivej činnosti. Veríme, že táto štúdia otvorí oči politikom a verejným činiteľom z celého sveta: ochrana tvorcov znamená podporu ekonomiky. Naše kreatívne priemysly pomáhajú budovať udržateľné ekonomiky, vytvárajú pracovné miesta a generujú príjmy a dane a umožňujú miliónom ľudí, aby zdrojom ich živobytia bol ich talent.”

Irina Bokova, generálna riaditeľka UNESCO:
“KKP sú významnou hnacou silou ekonomík rozvinutých i rozvojových krajín a patria medzi celosvetovo najrýchlejšie sa rozvíjajúce odvetvia. Ovplyvňuje generovanie príjmov, tvorbu pracovných miest i príjmy z vývozu. Má potenciál prispieť k lepšej budúcnosti pre mnoho krajín z celého sveta.”

Anton Popovič, riaditeľ SOZA: „Dnes už je nespochybniteľné, že kultúrne produkty predstavujú v našich životoch nielen emocionálnu pridanú hodnotu, ale prinášajú aj významný ekonomický stimul pre celosvetové hospodárstvo. V súčasnej informačnej spoločnosti sú autorské diela základom digitálnej ekonomiky, a preto by mali byť tvorcovia stredobodom pozornosti aj v rámci uplatňovania nového Autorského zákona u nás. Organizácie kolektívnej správy sú prirodzenou a nezastupiteľnou súčasťou kreatívneho priemyslu. Zastupovaním tisícok domácich a zahraničných autorov je aj SOZA de facto atypickým zamestnávateľom, vytvárajúcim v rámci kultúrnej diverzity priestor pre rozvoj domácej hudobnej kultúry.“


KKP jedným pohľadom


Komplexná štúdia spoločnosti EY “Éra kultúry – prvá globálna mapa KKP” /« Cultural Times – the First Global Map of Cultural and Creative Industries » / analyzuje 11* odvetví KKP naprieč Európou, Severnou Amerikou, Latinskou Amerikou, Áziou a Tichomorím, Afrikou a Stredným východom. V každom regióne má KKP svoju silu a vplyv.

Európa:
32% celosvetových tržieb KKP, 25% pracovných miest v kultúrnej ekonomike, silná verejná podpora, vysoko vzdelaná populácia, veľká koncentrácia tvorcov. Podľa minuloročnej EY štúdie KKP v EÚ s obratom 535,9 miliardy eur a so 7 miliónmi pracovných miest porovnateľný so segmentom reštaurácií a pohostinstiev. Generuje 2,5-krát vyššiu zamestnanosť ako automobilový priemysel, vytvára vyšší počet pracovných miest než sektor spracovania kovov a oceliarstva, chemický priemysel, či sektor telekomunikácií.

Severná Amerika: 28% celosvetových tržieb KKP, 15% pracovných miest. Silný medzinárodný vplyv a vedúce postavenie v kinematografii, televíznom priemysle a múzických umeniach.

Latinská Amerika:
6% celosvetových tržieb KKP, 16% pracovných miest. Latinskoamerické televízne programy majú celosvetový odbyt, rovnako aj hudba a tanec.

Ázia a Tichomorie:
34% celosvetových tržieb KKP, 40% pracovných miest s najväčšou spotrebiteľskou základňou a silne rastúca stredná trieda. Vedúce postavenie v odevnom priemysle. Rýchly rast v oblasti kinematografie a knihovníctva.

Afrika a Stredný východ: 3% celosvetových tržieb KKP, 8% pracovných miest. Rastúca filmová, televízna produkcia a hudobný priemysel. Neformálna ekonomika (napr. neoficiálne hudobné produkcie) sú charakteristickou súčasťou kultúrnej scény a zásobníkom pracovných miest.

* Reklama, architektúra, knihovníctvo, odevný priemysel, hudba, kinematografia, noviny a časopisy, múzické umenia, rozhlas, televízia, výtvarné umenie. 
CISAC – Confédération Internationale des Sociétes d´Auteurs et Compositeurs (Medzinárodná konfederácia spoločností autorov a skladateľov) – je najväčšou sieťou autorských spoločností (resp. organizácií kolektívnej správy práv - OKS).

CISAC združuje 230 členských organizácií zo 120 krajín a zastupuje 4 milióny tvorcov z celého sveta a zo všetkých umelecký odvetví: Hudba, audiovizuálne umenie, divadlo, literatúra, výtvarné umenie. Prezidentom CISACu je pionier elektronickej hudby Jean-Michel Jarre, a má štyroch viceprezidentov: beninskú speváčku Angélique Kidjo, senegalského sochára Ousmane Sow, indického básnika, scenáristu a textára Javeda Akhtara a argentínskeho filmového režiséra Marcela Piñeyro.

CISAC chráni práva a podporuje záujmy tvorcov z celého sveta. Napomáha efektívnemu zastupovania autorov z celého sveta prostredníctvom organizácií kolektívnej správy a zabezpečuje, aby autorom plynuli autorské odmeny za použitie ich diel kdekoľvek na svete.

CISAC, založený r. 1926, je mimovládnou a neziskovou organizáciou so sídlom vo Francúzsku, s regionálnymi zastúpeniami v Afrike (Burkina Faso), Latinskej Amerike (Chile), Ázii-Tichomorí (Čína) a Európe (Maďarsko):
www.cisac.org | Twitter: @CISACNews | Facebook: CISACWorldwide.

Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam (SOZA) ako dlhoročný člen medzinárodných organizácií GESAC, BIEM, CISAC zastupuje na území SR hudobnú zložku kreatívnych a kultúrnych odvetví, a to konkrétne skladateľov, textárov a vydavateľov hudobných diel. SOZA je neziskové občianske združenie autorov a vydavateľov hudobných diel a predstavuje záujmovú samosprávu, ktorou si nositelia majetkových práv prostredníctvom zvolených orgánov spravujú majetkové záujmy spoločenstva ako celku. V súlade s oprávnením MK SR spravuje SOZA na území Slovenska majetkové autorské práva k hudbe z celého sveta. SOZA je členom Medzinárodnej konfederácie spoločností autorov a skladateľov CISAC od r. 1970.
www.soza.sk

UNESCO
www.unesco.org

EY
www.ey.com