< späť

Časť básne Nad Tatrou sa blýska sa stala súčasťou slovenskej hymny

Autor piesne Nad Tatrou sa blýska Foto: Wikipédia/neznámy autor

Štúrovský básnik a spisovateľ, autor textu slovenskej hymny Janko Vlastimil Matúška zomrel deň po svojich narodeninách pred 140 rokmi 11. januára 1877.

Dolný Kubín/Bratislava 11. januára (TASR) - Štúrovský básnik a spisovateľ, autor textu slovenskej hymny Janko Vlastimil Matúška zomrel deň po svojich narodeninách pred 140 rokmi 11. januára 1877.

Jeho literárna aktivita úzko súvisí s národnobuditeľskou činnosťou. K popredným príslušníkom generácie štúrovcov sa zaradil literárnou tvorbou počas štúdií v Bratislave. V kruhu štúrovcov sa prejavil ako nadaný básnik, najbližší poézii Janka Kráľa, s ktorým ho spájalo aj celoživotné priateľstvo. Filozoficky ho prednáškami ovplyvnil Ľudovít Štúr, umelecky baladická tvorba Adama Mickiewicza. Po revolúcii 1848-1849 sa však tvorivo odmlčal.

Janko Vlastimil Matúška sa narodil 10. januára 1821 v Dolnom Kubíne. V rokoch 1839-1844 študoval teológiu na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Na akademickej pôde sa prezentoval svojou pôvodnou i prekladovou poéziou. Napísal povesť Svätý zákon (1842), veršované historické povesti (Pomsta, Klára Zachová, Hrdosť), balady na motívy ľudovej slovesnosti (Kozia skala, Púchovská skala), príležitostnú kratšiu lyriku, piesne a rečňovanky. Niektoré z jeho piesní zľudoveli. Dramatická (Siroty 1846) a prozaická tvorba (Zhoda liptovská 1848) však nedosiahla umeleckú úroveň jeho poézie.

Na snímke turista schádza z vrchu Plačlivé v Západných Tatrách.
Foto: TASR - Andrej Galica


V marci 1844 odišiel do Tisovca, aby vykonal kandidátske skúšky. V polovici roku 1844 sa vrátil na rodnú Oravu, kde až do roku 1848 pôsobil ako vychovávateľ v oravských rodinách. V rokoch 1848-1849 spoluorganizoval Slovenské povstanie na Orave a po ňom na jar 1849 sa pred maďarskými jednotkami ukrýval, čo zanechalo trvalé stopy na jeho zdraví a literárne sa odmlčal. Stal sa úradníkom na súde, neskôr vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej.

V materiálnych ťažkostiach a na následky ťažkej choroby zomrel 11. januára 1877 vo svojom rodisku, na milovanej Orave. Na jeho hrobe v Dolnom Kubíne stojí: "Svoji svojmu!".

Báseň Nad Tatrou sa blýska, s pôvodným názvom Ponad Tatrou blýska, vznikla (aj s ďalšou s názvom Lúčenie) počas osudných udalostí po odvolaní Ľudovíta Štúra z miesta zástupcu Katedry reči a literatúry československej v Prešporku (dnes Bratislava) na Silvestra v roku 1843. Báseň napísal Janko Matúška na nápev ľudovej piesne Kopala studničku, pozerala do nej. Burcujúce slová básne prvýkrát spievali Štúrovi študenti v čase protestného odchodu z Prešporku do Levoče (5. a 6. marca 1844), neskôr sa stala najobľúbenejšou piesňou štúrovskej mládeže.

Slová hymny zapísal Viliam Paulíny. Jeho zápis je najstarším zachovaným rukopisom dnešnej hymny a uložený je v archíve v Martine. Podľa pracovníkov Archívu literatúry a umenia Slovenskej národnej knižnice (SNK) v Martine "je možné, že Janko Matúška si slová piesne vôbec ani nezapísal, takže môžeme Paulínymu ďakovať, že tak urobil".

Pôvodne mala báseň šesť strof, neskôr bola upravená a okresaná na štyri. Prvá upravená strofa tejto básne – piesne (s textom "zastavme sa bratia") sa od 12. decembra 1918 stala súčasťou československej štátnej hymny a dnes sú prvé dve upravené strofy slovenskou štátnou hymnou podľa zákona číslo 63/1993 Zbierky zákonov.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.
Aktuálne témy:

Úvod

HRABKO: A.Kiska ukázal, že dokáže vykonať aj nevykonateľné rozhodnutie

Právny chaos okolo menovania ústavných sudcov spôsobil v prvom rade Ústavný súd, prezidentovi ostali už len zlé a horšie možnosti. Ale vybral si jednu z horších, povedal v TABLET.TV Juraj Hrabko.

KURZ: Je to pravda, dohodli sme sa na spoločnom vládnutí

,aktualizované 

Útočníkom na letisku Schiphol je 29-ročný muž z Haagu

,aktualizované 

O prehre Slovenska s Ruskom rozhodlo až predĺženie

,aktualizované