< sekcia Magazín

Javy, ako topenie grónskeho ľadovca, budú silnejšie, tvrdí klimatológ

Na archívnej snímke pohľad na topiaci sa ľadovec na grónskom ostrove Ammassalik. Foto: TASRP/AP

NASA prostredníctvom svojich satelitov a meraní informovala, že od 8. do 12. júla  sa začalo topiť 97 percent povrchu grónskeho kontinentálneho ľadovca.

Bratislava 31. júla (TASR) - Podľa klimatológa Milana Lapina je júlové masívne topenie grónskeho kontinentálneho ľadovca dôsledkom prebiehajúcej klimatickej zmeny. Ak sa trend nezmení, tento jav sa podľa Lapina bude opakovať so stále silnejšou intenzitou.

"Nové výskumy ukázali, že v oblasti Arktídy sa otepľuje viac ako sa pôvodne očakávalo, už teraz je tam teplota o 3 stupne vyššia, ako vykazovali hodnoty pred 50 - 60rokmi, to znamená, že sa aj zrýchľuje topenie grónskeho pevninského ľadovca," uviedol pre TASR Milan Lapin, vedúci oddelenia klimatológie a meteorológie Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave.


Zvyšujúca sa teplota dvíha aj hladinu oceánov

NASA prostredníctvom svojich satelitov a meraní informovala, že od 8. do 12. júla  sa začalo topiť 97 percent povrchu grónskeho kontinentálneho ľadovca. K topeniu takéhoto rozsahu dochádza podľa odborníkov v priemere každých 150 rokov. "Aktuálnu situáciu môžeme jednoznačne priradiť ku klimatickej zmene, za ktorú je zodpovedný človek," uviedol pre TASR Pavol Široký z Greenpeace Slovensko. Dodal, že pri takomto trende by podľa názoru niektorých klimatológov mohla vzrásť hladina svetového oceánu na konci storočia o jeden až jeden a pol metra. "Je to akási horná hranica," reagoval klimatológ Milan Lapin. "Faktom však je, že objem ľadovcov sa zmenšuje, čím sa zvyšuje aj hladina oceánu." Okrem toho, podľa Lapina, narastá výška hladiny oceánov aj v dôsledku zvýšenej teploty na zemi. "Ako každý materiál aj morská voda sa teplom rozťahuje, v súčasnosti teplotná expanzia predstavuje zvýšenie hladiny o asi 15 centimetrov za posledných 100 rokov."

Strata obživy, bývania a existencie je možná

ilustračná foto
Foto: TASR/AP
Ak by súčasný trend klimatickej zmeny pokračoval, je podľa Lapina určité riziko, že približne o 500 rokov by sa roztopila polovica grónskeho ľadovca a polovica západnej časti antarktického ľadovca, čím by sa zvýšila hladina svetového oceánu o 5 až 6 metrov. "Takto by stratila možnosť obživy, bývania a existencie takmer miliarda ľudí na svete," povedal Lapin. Hoci je to dlhodobá perspektíva, podľa Lapina je potrebné s ňou rátať pri príprave strategických zámerov.

Zmena je potrebná

"Ľudstvo má dve možnosti – buď sa prispôsobí tomu, že oceán sa bude dvíhať, alebo sa ľudstvo bude snažiť aspoň zmierniť proces klimatickej zmeny a globálneho otepľovania."

Podľa Greenpeace Slovensko je v tejto súvislosti potrebné urýchlene prejsť na nízkouhlíkové technológie, efektívne využívanie energie, minimalizáciu produkcie odpadov a prechod na udržateľné poľnohospodárstvo. "A to vo všetkých krajinách sveta bez ohľadu na veľkosť či vplyv, aj na Slovensku," uviedol Pavol Široký z Greenpeace Slovensko.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.