Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Ešte predtým z nej previezli do pardubického Zámečku 47 starcov, mužov a detí. Zachrániť sa podarilo iba dvom deťom - sestrám, ktoré boli poslané na prevýchovu do Nemecka.
Autor TASR
Ležáky/Bratislava 24. júna (TASR) – Dnes uplynulo 75 rokov od vypálenia českej obce Ležáky nemeckými vojskami, pod zámienkou, že v nej bola ukrytá vysielačka parašutistov, podieľajúcich sa na atentáte na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha v Prahe.
Len dva týždne po Lidiciach, upriamili Nemci 24. júna 1942 svoju pozornosť na obec Ležáky, ktorú vypálili. Ešte predtým z nej previezli do pardubického Zámečku 47 starcov, mužov a detí. V ten istý večer nacisti zavraždili neďaleko Zámečku 34 obyvateľov Ležákov (18 žien a 16 mužov). Ďalších sedem osôb z Ležákov zastrelili 25. júna a 2. júla 1942.
Všetkých 13 ležáckych detí v noci, z 24. na 25. júna 1942 odviezli z pardubického Zámečku do Prahy. Odtiaľ ich časť deportovali do internačného tábora v poľskom meste Lodž a časť do detského domova - neďaleko poľskej Poznane. Jedenásť z trinástich detí nakoniec - 25. júla 1942 v plynovom aute v poľskom meste Chelmno umrelo.
Dve ležácke sestry Jarmila a Marie Šťulíkové, boli poslané na prevýchovu do Nemecka, odkiaľ ich po skončení druhej svetovej vojny priviezol späť do vlasti policajný inšpektor Josef Ondráček.
Obec v povojnovom období už neobnovili, na jej mieste vznikla národná kultúrna pamiatka - pamätník, ktorý od júna 2008 spravuje Pamätník Lidice.
Neboli to len Lidice a Ležáky, ktoré sa stali v Protektoráte Čechy a Morava obeťou nemeckých represálií. Nevyhli sa im ani osada Javoříčko neďaleko Bouzova, ktorú 5. mája 1945 nemecké prepadové komando SS vypálilo a zrovnalo zo zemou, a tiež obce a osady na Valašsku, ako napr. Leskovec, Ploština, Prlov, či Vařákovy Paseky.
Masaker v Ploštine na Zlínsku, pri ktorom bolo zaživa upálených 24 ľudí, ďalší traja boli popravení, jeden človek bol pri vypočúvaní umučený k smrti a z dvanástich domov bolo desať zapálených, sa stal aj námetom knihy slovenského spisovateľa Ladislava Mňačka Smrť sa volá Engelchen.
Represálie nemeckej armády počas druhej svetovej vojny neobišli ani Slovensko, hoci jeho režim bol vtedy spojencom hitlerovského Nemecka. Väčšinou boli reakciou na podporu miestneho obyvateľstva partizánskemu hnutiu, či Slovenskému národnému povstaniu (SNP).
Medzi najznámejšie slovenské vypálené obce a osady patrili Tokajík, Ostrý Grúň, Kľak a aj Kalište, ktoré ostalo jedinou vypálenou dedinou, ktorú po vojne už nikdy neobnovili.
Len dva týždne po Lidiciach, upriamili Nemci 24. júna 1942 svoju pozornosť na obec Ležáky, ktorú vypálili. Ešte predtým z nej previezli do pardubického Zámečku 47 starcov, mužov a detí. V ten istý večer nacisti zavraždili neďaleko Zámečku 34 obyvateľov Ležákov (18 žien a 16 mužov). Ďalších sedem osôb z Ležákov zastrelili 25. júna a 2. júla 1942.
Všetkých 13 ležáckych detí v noci, z 24. na 25. júna 1942 odviezli z pardubického Zámečku do Prahy. Odtiaľ ich časť deportovali do internačného tábora v poľskom meste Lodž a časť do detského domova - neďaleko poľskej Poznane. Jedenásť z trinástich detí nakoniec - 25. júla 1942 v plynovom aute v poľskom meste Chelmno umrelo.
Dve ležácke sestry Jarmila a Marie Šťulíkové, boli poslané na prevýchovu do Nemecka, odkiaľ ich po skončení druhej svetovej vojny priviezol späť do vlasti policajný inšpektor Josef Ondráček.
Obec v povojnovom období už neobnovili, na jej mieste vznikla národná kultúrna pamiatka - pamätník, ktorý od júna 2008 spravuje Pamätník Lidice.
Neboli to len Lidice a Ležáky, ktoré sa stali v Protektoráte Čechy a Morava obeťou nemeckých represálií. Nevyhli sa im ani osada Javoříčko neďaleko Bouzova, ktorú 5. mája 1945 nemecké prepadové komando SS vypálilo a zrovnalo zo zemou, a tiež obce a osady na Valašsku, ako napr. Leskovec, Ploština, Prlov, či Vařákovy Paseky.
Masaker v Ploštine na Zlínsku, pri ktorom bolo zaživa upálených 24 ľudí, ďalší traja boli popravení, jeden človek bol pri vypočúvaní umučený k smrti a z dvanástich domov bolo desať zapálených, sa stal aj námetom knihy slovenského spisovateľa Ladislava Mňačka Smrť sa volá Engelchen.
Represálie nemeckej armády počas druhej svetovej vojny neobišli ani Slovensko, hoci jeho režim bol vtedy spojencom hitlerovského Nemecka. Väčšinou boli reakciou na podporu miestneho obyvateľstva partizánskemu hnutiu, či Slovenskému národnému povstaniu (SNP).
Medzi najznámejšie slovenské vypálené obce a osady patrili Tokajík, Ostrý Grúň, Kľak a aj Kalište, ktoré ostalo jedinou vypálenou dedinou, ktorú po vojne už nikdy neobnovili.
