Lidice/Bratislava 10. júna (TASR) – Dnes uplynulo 75 rokov od vypálenia českej obce Lidice, ktorú gestapo zrovnalo v roku 1942 so zemou ako odvetu za útok na ríšskeho protektora Reinharda Heydricha.

Po atentáte na ríšskeho protektora, ktorý vykonali československí výsadkári 27. mája 1942, nasledovalo vyhlásenie stanného práva a masové popravy. Odveta Nemcov vyvrcholila 10. júna 1942 vypálením stredočeskej obce Lidice, ktoré Nemci odôvodnili tým, že v dedine sa údajne ukrývajú parašutisti.

Priamo v obci nacisti na základe rozkazu štátneho tajomníka úradu ríšskeho protektora - Karla Hermanna Franka - na záhrade Horákovho statku - zastrelili 173 mužov, mnoho žien a detí bolo deportovaných do koncentračných táborov Chełmno a Ravensbrück a časť lidických detí bolo uznaných z rasového hľadiska vhodných na prevýchovu v nemeckých rodinách. Celkovo prišlo v Lidiciach o život 340 obyvateľov (192 mužov, 60 žien a 88 detí). V rokoch 1945-1947 sa podarilo nájsť deväť detí odvedených do Nemecka. Dedinu gestapo zrovnalo so zemou a v roku 1943 tu zostala len holá pláň.

Za lidickú tragédiu bol 24. apríla 1947 popravený šéf gestapa v Kladne Harald Wiesmann. Nacistovi Maxovi Rostockovi, ktorý bol odsúdený za osobnú účasť na likvidácii Lidíc, bývalý komunistický prezident Československej republiky (ČSR) Antonín Zápotocký v roku 1953 udelil tajne milosť a Rostock pôsobil ako agent československej Štátnej bezpečnosti (ŠtB) v Nemecku.

Správa o zničení Lidíc obletela celý svet. Po vojne v roku 1945 sa do Lidíc začali vracať ženy, ktoré prežili tragédiu a dozvedeli sa o osude svojich mužov a otcov. V roku 1947 bol položený základný kameň nových Lidíc a v máji 1948 sa v nich začala výstavba prvých domov. Od roku 1949 sa do Lidíc začal vracať nový život, pričom v obci žije v súčasnosti približne 560 obyvateľov.

Tragickú históriu Lidíc pripomína Národná kultúrna pamiatka Lidice, pozostávajúca z pietneho územia so spoločným hrobom lidických mužov a časťami bývalej dediny.

Foto: TASR

Detské obete vojny pripomína bronzové súsošie lidických detí od sochárky prof. Marie Uchytilovej, ktoré takmer dvadsať rokov vytvárala od roku 1969. Súsošie pozostáva z osemdesiatich dvoch detských sôch v nadživotnej veľkosti, dívajúcich sa do údolia, z ktorých je 42 dievčat a 40 chlapcov, zavraždených v Lidiciach v roku 1942.

V múzeu - Pamätníku Lidice, postavenom v roku 1962 podľa projektu arch. Františka Marka, je umiestnená od roku 2006 nová multimediálna expozícia "A nevinní boli vinní...", zobrazujúca fakty a dokumenty o lidickej tragédii.

V areáli je situovaný aj Sad ruží. S iniciatívou jeho založenia prišiel 10. júna 1954 sir Barnett Stross, poslanec britského parlamentu – predseda spolku Lidice budú žiť. O rok neskôr bol sad založený na ploche 3,5 ha v nadmorskej výške 340 m medzi pôvodnými a novými Lidicami a nazvaný Sad mieru a priateľstva. V roku 2015 získal sad najvyššie možné ocenenie World Federation of Rose Societies - Award of Garden Excellence, vďaka ktorému sa stal jedným z najvýznamnejších sadov ruží na svete.



O vypálenej obci bol natočený v roku 2011 režisérom Petrom Nikolaevom aj český film Lidice, na námet novely Zdenka Mahlera Nocturno, ktorý k filmu spracoval aj scenár. Vo filme si zahral hlavnú úlohu Karel Roden.

Historicky prvým nemeckých prezidentom, ktorý od skončenia druhej svetovej vojny navštívil 10. októbra 2012 Lidice, bol Joachim Gauck. Dovtedy bol v Lidiciach najvyšším prítomným nemeckým politickým predstaviteľom iba dlhoročný spolkový kancelár Helmut Kohl.

Neboli to len Lidice, ktoré sa stali v Protektoráte Čechy a Morava obeťou nemeckých represálií. Nevyhli sa im ani obec Ležáky, osada Javoříčko neďaleko Bouzova a tiež obce a osady, ako napr. Leskovec, Ploština, Prlov, Vařákovy Paseky.