Hamburg/Paríž 29. novembra (TASR) - Na 15. klimatickej konferencii OSN (COP15) konanej v dánskej Kodani v decembri 2009 schválili štáty sveta spoločný cieľ obmedzenia globálneho otepľovania na dva stupne Celzia oproti predindustriálnej ére. Podľa Medzivládnej komisie pre klimatickú zmenu (IPCC) by totiž nárast o viac než dva stupne mal závažné následky, napríklad zvýšenie frekvencie extrémnych klimatických javov. Hlavným zdrojom otepľovania sú fosílne palivá uhlie, ropa a zemný plyn, ktoré by sa mali prestať spaľovať. Je to však realistické s ohľadom na energetické potreby ľudstva? Agentúra DPA a priniesla odpovede na niekoľko otázok súvisiacich s výrobou energie z fosílnych palív:

Aká je východisková situácia?

V súčasnosti žije na Zemi je zhruba 7,3 miliardy ľudí. V minulom roku spotrebovali takmer toľko energie, koľko sa nachádza v 13 miliardách ton ropy. Spotreba tejto primárnej energie z fosílnych palív sa zvýšila o 0,9 percenta, čo je relatívne málo. V uplynulom desaťročí predstavoval nárast celosvetovej spotreby energie v priemere 2,1 percenta ročne.

Ako je to s pokrývaním svetovej spotreby energie?

Najdôležitejším zdrojom energie je ropa s tretinovým podielom. Dohromady pokrývajú fosílne palivá 87 percent celosvetového dopytu. Vodná energia prispieva siedmimi percentami, obnoviteľné zdroje energie sa dostali na úroveň dvoch percent.

Bude sa spotreba energie neustále zvyšovať, alebo sa môže aj znížiť?

V prognózach nadnárodných organizácií a veľkých korporácií nie sú žiadne náznaky poklesu spotreby energií. Napríklad Medzinárodná energetická agentúra (IEA) počíta s nárastom globálnej spotreby o tretinu do roku 2040, koncern BP predpokladá nárast o 37 percent v rokoch 2013-2035. To predstavuje každý rok zvýšenie o 1,4 percenta. V týchto prognózach sú už zohľadnené možnosti úspor v priemyselných krajinách a zvýšenie energetickej účinnosti.

Prečo svet spotrebúva stále viac energie?

V priemyselne vyspelých krajinách sa spotreba energie nezvyšuje, iné je to mimo krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), a to najmä v tzv. prahových krajinách. Dôležitým faktorom je rastúca svetová populácia; zatiaľ čo v súčasnosti žije na Zemi 7,3 miliardy ľudí, do roku 2040 by ich malo byť už deväť miliárd. Dôležitý trend je urbanizácia, pretože obyvatelia miest spotrebúvajú viac energie než obyvatelia vidieka. Ľudia sú tiež čoraz bohatší: Pri náraste svetovej populácie o 30 percent sa výkonnosť globálnej ekonomiky zvýši do roku 2040 o 140 percent. Globálna stredná trieda by sa mohla do roku 2030 viac ako zdvojnásobiť na 4,7 miliardy ľudí, rovnako aj počet automobilov do roku 2040 (1,8 miliardy). Matematicky to znamená, že počas 25 rokov pribudne každú sekundu nové auto. To všetko vyženie spotrebu energie do výšky. Za 20 rokov to bude 17,5 miliardy ton ropného ekvivalentu (vyjadruje množstvo energie, ktoré sa uvoľní pri spaľovaní jedného kilogramu ropy).

Dá sa tento rast spotreby zvládnuť bez vplyvu na klímu?

Z dnešného pohľadu len ťažko. Existujú určité známky obratu. Ťažba ropy a zemného plynu je drahšia, obnoviteľné zdroje energie lacnejšie, tento trend však zatiaľ nie je ďalekosiahly. Podľa predpokladov IEA sa do roku 2040 investuje do obnoviteľných zdrojov energie okolo 7,4 bilióna dolárov. To je však len 15 percent z celkových investícií do zásobovania energiou vo svete. Obnoviteľné zdroje sa používajú hlavne na výrobu elektrickej energie. V priemysle sú však fosílne palivá, používané napríklad na vykurovanie, ako palivo pre autá, lode či lietadlá, ťažko nahraditeľné.

Ako sa bude vyvíjať spotreba fosílnych palív?

Ropa je najdôležitejšie a zároveň čo sa týka množstva najvzácnejšie fosílne palivo. Jej podiel na energetickom mixe bude klesať, pretože spotreba ropy rastie pomalšie ako celková spotreba energie. Momentálne sa na celej zemeguli spotrebuje 91 miliónov barelov ropy denne (jeden barel = 159 litrov), v roku 2040 to bude 108 miliónov barelov. Podľa stanovených cieľov v oblasti ochrany klímy by to však malo byť len 80 miliónov barelov a v dlhodobom horizonte by mala spotreba klesnúť na nulu. Naďalej sa bude zvyšovať aj spotreba zemného plynu a uhlia. Každé z týchto troch fosílnych palív sa bude o 20 rokov podieľať na globálnych dodávkach energie 26-28 percentami, obnoviteľné zdroje dosiahnu podiel osem percent.

Ako to ovplyvní emisie CO2?

Očakáva sa, že globálne emisie CO2 zo spotreby energie stúpnu do roku 2035 o štvrtinu, a to aj napriek vyššej energetickej účinnosti, technickému pokroku a opatreniam na ochranu klímy. Dosiahnu približne 40 miliárd ton ročne.

Dá sa v tejto situácii dosiahnuť cieľ, aby priemerná globálna teplota nestúpla do konca 21. storočia o viac ako dva stupne Celzia?

Nie. To by sa muselo do roku 2050 nevyťažiť 80 percent dostupného uhlia, polovica zásob zemného plynu a 30 percent ropy. Aj potom by bola šanca len 50-percentná.

Nie sú takéto prognózy ovplyvnené záujmami a preto nesprávne?

Organizácia Greenpeace obvinila ropné giganty Shell a BP, že podcenili rast obnoviteľných zdrojov energie a možnosti zachytávania a ukladania CO2. Prognózy sú tak už niekoľko desaťročí poznačené nevyváženosťou a rizikami a málokedy sa naplnia. Energetické spoločnosti analyzujú trhy, aby predvídali pravdepodobný vývoj a týmto analýzam potom prispôsobujú svoje stratégie a investičné rozhodnutia. Zvyčajne nemajú záujem na chybných prognózach, pretože by priniesli zlé rozhodnutia a následne zlé investície.