Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Dĺžka 12 mesiacov sa stanovila tak, aby vo výsledku dala 365 dní v obyčajnom roku a v priestupných rokoch sa pridal jeden deň vo februári. Za pápeža Gregora XIII. rozdiel dosiahol takmer 10 dní.
Autor TASR
Rím/Bratislava 24. februára (TASR) - Pápež Gregor XIII. vydal pred 435 rokmi 24. februára 1582 pápežskú bulu Inter gravissimas, ktorou sa zaviedol tzv. gregoriánsky kalendár tým, že sa vypustilo 10 dní z roka. Na uskutočnenie reformy bolo vybraté obdobie s minimálnym zásahom do katolíckeho liturgického roka - po 4. októbri nasledoval hneď 15. október.
Odvtedy sa mal začať používať nový kalendár. Spolu s tým pápež zmenil spôsob stanovenia dátumu Veľkej noci, zmenil pravidlo pre výpočet priestupných rokov a opätovne presunul začiatok nového roka na 1. január.
Nový kalendár sa časom začal nazývať gregoriánskym.
Do októbra 1582 sa kresťanský svet riadil podľa juliánskeho kalendára. Ten zaviedol v roku 46 pred Kristom rímsky panovník a politik Gaius Iulius Caesar (aj Gaius Július Cézar). Dĺžka 12 mesiacov bola stanovená tak, aby vo výsledku dala 365 dní v obyčajnom roku a v priestupných rokoch, každý štvrtý rok, sa pridal jeden deň vo februári. Zaužívané počítanie času však postupne spôsobilo odklon od astronomickej skutočnosti a Veľkonočná nedeľa už nebola prvou nedeľou po splne po jarnej rovnodennosti. Za pápeža Gregora XIII. rozdiel dosiahol takmer 10 dní.
Táto diskrepancia spôsobila, že už v 14. storočí sa astronómovia začali venovať reforme kalendára. Rozhodujúci návrh Compendium novae rationis restituendi kalendarium v roku 1575 pápežovi Gregorovi XIII. predložil lekár a astronóm Luigi Giglio. Pápežská komisia sa štúdiu kompendia aj alternatívnych návrhov venovala niekoľko rokov, čo vyústilo v roku 1582 do vydania buly Inter gravissimas.
Katolícky klérus prijal nový kalendár, niektorí protestanti ho označili za dielo antikrista.
Prvou protestantskou krajinou, ktorá prijala gregoriánsky kalendár bolo Dánsko, nasledovalo Nizozemsko (Holandsko) a protestantské nemecké krajiny. Zmena sa uskutočnila v rokoch 1699 až 1700. Po Veľkej Británii, ktorá prijala gregoriánsky kalendár v roku 1752, nasledovalo Švédsko v roku 1753, Švajčiarsko v roku 1812. V Japonsku ho zaviedli v roku 1875. Väčšina východnej Európy sa ním riadila od roku 1912. Rusko ho prijalo po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii (VOSR) v roku 1918. Grécko bolo poslednou európskou krajinou, juliánsky kalendár opustilo v roku 1923.
Odvtedy sa mal začať používať nový kalendár. Spolu s tým pápež zmenil spôsob stanovenia dátumu Veľkej noci, zmenil pravidlo pre výpočet priestupných rokov a opätovne presunul začiatok nového roka na 1. január.
Nový kalendár sa časom začal nazývať gregoriánskym.
Do októbra 1582 sa kresťanský svet riadil podľa juliánskeho kalendára. Ten zaviedol v roku 46 pred Kristom rímsky panovník a politik Gaius Iulius Caesar (aj Gaius Július Cézar). Dĺžka 12 mesiacov bola stanovená tak, aby vo výsledku dala 365 dní v obyčajnom roku a v priestupných rokoch, každý štvrtý rok, sa pridal jeden deň vo februári. Zaužívané počítanie času však postupne spôsobilo odklon od astronomickej skutočnosti a Veľkonočná nedeľa už nebola prvou nedeľou po splne po jarnej rovnodennosti. Za pápeža Gregora XIII. rozdiel dosiahol takmer 10 dní.
Táto diskrepancia spôsobila, že už v 14. storočí sa astronómovia začali venovať reforme kalendára. Rozhodujúci návrh Compendium novae rationis restituendi kalendarium v roku 1575 pápežovi Gregorovi XIII. predložil lekár a astronóm Luigi Giglio. Pápežská komisia sa štúdiu kompendia aj alternatívnych návrhov venovala niekoľko rokov, čo vyústilo v roku 1582 do vydania buly Inter gravissimas.
Katolícky klérus prijal nový kalendár, niektorí protestanti ho označili za dielo antikrista.
Prvou protestantskou krajinou, ktorá prijala gregoriánsky kalendár bolo Dánsko, nasledovalo Nizozemsko (Holandsko) a protestantské nemecké krajiny. Zmena sa uskutočnila v rokoch 1699 až 1700. Po Veľkej Británii, ktorá prijala gregoriánsky kalendár v roku 1752, nasledovalo Švédsko v roku 1753, Švajčiarsko v roku 1812. V Japonsku ho zaviedli v roku 1875. Väčšina východnej Európy sa ním riadila od roku 1912. Rusko ho prijalo po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii (VOSR) v roku 1918. Grécko bolo poslednou európskou krajinou, juliánsky kalendár opustilo v roku 1923.
