Washington/Bratislava 24. októbra (TASR) – Alonzovi Dwightovi Phillipsovi zo Springfieldu v štáte Massachusetts v Spojených štátoch amerických (USA) patentovali pred 180 rokmi 24. októbra 1836 zápalku.

Do objavu chemickej cesty na zapálenie ohňa si ľudia pomáhali rôznym spôsobom, napríklad uchovávaním pahreby alebo kresadlom a práchnom. V roku 1680 Robert Boyle zistil, že fosfor a síra sa pri vzájomnom trení môžu zapáliť. Začiatkom 19. storočia na tomto princípe vznikli zapaľovacie inštrumenty uchovávané v sklenených dózach. Niektoré boli vyvinuté na základe kombinácie fosforu a síry, v iných hral úlohu vodík. Jedno však mali spoločné – boli nepohodlné a najmä nebezpečné.

V roku 1827 britský lekárnik John Walker vyrobil gigantickú zápalku, dlhú jeden yard (0,914 m) s hlavičkou zo sírovodíka a peroxidu vodíka, ktorá sa po škrtnutí o akýkoľvek povrch vznietila a bola už reálnou predchodkyňou dnešnej zápalky. Prvé malé zápalky sa predávali v dnešnom Nemecku už v roku 1832, ale boli stále veľmi nebezpečné a navyše aj páchli. V USA sa majiteľom patentu na škrtacie zápalky stal práve Alonzo Dwight Phillips v roku 1836. Svoj vynález nazval locofocos.

Problém s bezpečnosťou sa vyriešil až objavom amorfného červeného fosforu v roku 1845. Zmes tvoriaca hlavičku zápalky postupne nadobudla také zloženie, že sa zapálila len škrtnutím o pásik s konkrétnym povrchom. Červené bezpečné zápalky predstavil svetu Švéd Carl Lundström v roku 1855.

Foto: TASR/František Iván

Zápalky sa distribuovali v škatuľkách. V začiatkoch sa škrtací pásik nachádzal vo vnútri, čo nijako neprispievalo k bezpečnosti. Potom sa presťahoval na boky škatuliek.

Vreckové ploché balenie zápaliek (book matches) je zase príspevkom úspešného amerického právnika Joshua Puseya. Tohto spoločensky založeného fajčiara cigár hnevali veľké zápalkové škatuľky, ktoré mu odúvali vrecká na parádnom obleku. Pracoval na svojej myšlienke a v roku 1889 si dal patentovať ploché balenia odlamovacích zápaliek. Úspech sa dostavil až v roku 1897, keď ich majiteľ patentu ponúkol ako reklamný predmet opernej spoločnosti. Nápad sa ujal a "book matches" potlačené reklamou od výmyslu sveta sa míňali tak rýchlo, že ich nestačili vyrábať. Ich vynálezca sa stal známy ako "the match man," hoci bol distingvovaným právnikom.

Foto: TASR/Henrich Mišovič

Spočiatku sa zápalky vyrábali z bieleho veľmi jedovatého fosforu. Robotníci v továrňach trpeli pri ich výrobe bolestivým ochorením, pri ktorom vypadávali zuby. A nielen to, zápalky sa stávali nebezpečenstvom v rukách vrahov alebo samovrahov. Červený fosfor bol oveľa menej jedovatý. A ten neskôr nahradila nejedovatá zlúčenina - zložitý sulfid fosforu P4S3.

Kolekciu zápalkových nálepiek vystavili v januári 2015 v Nitre vo Fotogalérii Trafačka. Reklamné slogany na nich dnes pobavia. "Aj srsť sa zužitkuje. Z troch zajacov jeden klobúk" - hlásal nápis na škatuľke pochádzajúcej z bývalého Československa. V októbri 2016 otvorili vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach výstavu Svet na škatuľke. Etikety zo zápalkových škatuliek z celého sveta prezentujú viacero tém, ako napríklad dopravné prostriedky, fauna, osobnosti, zaujímavosti a výstrahy a upozornenia.