Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Návštevníci sa dozvedia, ako sa v minulosti veštila smrť, prečo pohrebné rituály Slovanov boli sprevádzané hodovaním, ako aj to, že upír či vlkolak sa nezrodil vo filmových štúdiách v Hollywoode.
Autor TASR
Banská Bystrica 10. októbra (TASR) – Odchod zo sveta je už od nepamäti spätý s osobitými obradmi či magickými rituálmi a praktikami, ktoré mali uľahčiť prechod nebožtíka zo sveta živých do sveta mŕtvych. Ich zanedbanie mohlo zapríčiniť večné blúdenie duše zosnulého. Takto približuje význam pohrebných rituálov v živote našich predkov etnologička Jana Nahálková. Viac o nich povie 12. októbra o 16.00 h v Thurzovom dome Stredoslovenského múzea (SSM) v Banskej Bystrici počas otvorenia výstavy o zvykoch a poverách pri odchode človeka zo sveta živých pod názvom Keď zubatá kosu brúsi...
Návštevníci sa dozvedia, ako sa v minulosti veštila smrť, prečo pohrebné rituály starých Slovanov boli sprevádzané hodovaním, spevom a tancom, kto boli plačky a čo bolo ich hlavnou úlohou, ako aj to, že upír či vlkolak sa nezrodil vo filmových štúdiách v Hollywoode.
"Rituálne obrady boli dôležité z pohľadu pozostalých, ktorí sa so svojimi blízkymi potrebovali rozlúčiť. Ak niektoré zanedbali, pretrvávala medzi ľuďmi obava z návratu nebožtíka v podobe upíra alebo tzv. revenanta. Takí ľudia boli zväčša už počas svojho života považovaní za nebezpečných, a preto boli ich telá pochovávané osobitým spôsobom, aby sa zabránilo ich neželanému návratu medzi živých," poznamenala Nahálková.
"Aj napriek tomu, že predstava smrti je neoddeliteľnou súčasťou života, v dnešnej spoločnosti je skôr vytláčaná na okraj, niekedy až tabuizovaná či priam banalizovaná, a to najmä prostredníctvom hororových filmov o upíroch, bosorkách či vlkolakoch. Etnologička múzea Jana Nahálková prináša ucelený pohľad na smrť, rozlúčku pozostalých s nebožtíkom a pohrebné rituály," konštatoval riaditeľ SSM Roman Hradecký.
Podľa PR manažérky Thurzovho domu Gabriely Benčovej je výstava v poradí treťou a zároveň záverečnou z triptychu podujatí, ktoré predstavujú životný cyklus dedinského obyvateľa v minulosti, od narodenia cez sobáš až po jeho smrť.
Etnografickú výstavu môžu návštevníci SSM obdivovať až do 28. januára 2018. V januári sa môžu tešiť i na prednášku etnologičky Kataríny Nádaskej na tému Upíri v dejinách Európy, ktorá predstaví rôzne mýty a fakty o bytostiach, ktoré po smrti nenašli pokoj a stále sa vracali do sveta živých.
Návštevníci sa dozvedia, ako sa v minulosti veštila smrť, prečo pohrebné rituály starých Slovanov boli sprevádzané hodovaním, spevom a tancom, kto boli plačky a čo bolo ich hlavnou úlohou, ako aj to, že upír či vlkolak sa nezrodil vo filmových štúdiách v Hollywoode.
"Rituálne obrady boli dôležité z pohľadu pozostalých, ktorí sa so svojimi blízkymi potrebovali rozlúčiť. Ak niektoré zanedbali, pretrvávala medzi ľuďmi obava z návratu nebožtíka v podobe upíra alebo tzv. revenanta. Takí ľudia boli zväčša už počas svojho života považovaní za nebezpečných, a preto boli ich telá pochovávané osobitým spôsobom, aby sa zabránilo ich neželanému návratu medzi živých," poznamenala Nahálková.
"Aj napriek tomu, že predstava smrti je neoddeliteľnou súčasťou života, v dnešnej spoločnosti je skôr vytláčaná na okraj, niekedy až tabuizovaná či priam banalizovaná, a to najmä prostredníctvom hororových filmov o upíroch, bosorkách či vlkolakoch. Etnologička múzea Jana Nahálková prináša ucelený pohľad na smrť, rozlúčku pozostalých s nebožtíkom a pohrebné rituály," konštatoval riaditeľ SSM Roman Hradecký.
Podľa PR manažérky Thurzovho domu Gabriely Benčovej je výstava v poradí treťou a zároveň záverečnou z triptychu podujatí, ktoré predstavujú životný cyklus dedinského obyvateľa v minulosti, od narodenia cez sobáš až po jeho smrť.
Etnografickú výstavu môžu návštevníci SSM obdivovať až do 28. januára 2018. V januári sa môžu tešiť i na prednášku etnologičky Kataríny Nádaskej na tému Upíri v dejinách Európy, ktorá predstaví rôzne mýty a fakty o bytostiach, ktoré po smrti nenašli pokoj a stále sa vracali do sveta živých.
