< sekcia Magazín

Popredný astronóm a vedec Maximilián Hell zomrel pred 220 rokmi

Maximilián Hell Foto: TASR/Svätopluk Písecký

Maximilián Hell bol dlhoročným riaditeľom cisárskeho observatória.

Bratislava 13. apríla (TASR) - Vynálezca, fyzik, matematik, pedagóg, popredný astronóm a vedec 18. storočia Maximilián Hell pochádzajúci zo Slovenska bol dlhoročným riaditeľom cisárskeho observatória. Zomrel pred 220 rokmi 14. apríla.

Maximilián Hell sa narodil 15. mája 1720 v Štiavnických Baniach. V roku 1738 vstúpil do jezuitského rádu v Trenčíne. Študoval vo Viedni, venoval sa matematike a astronómii. V roku 1750 ho vysvätili za kňaza. Pedagogicky pôsobil v Levoči, Banskej Bystrici a v Trnave. Počas pôsobenia v Trnave vypracoval plán hvezdárne pre univerzitu. Zaslúžil sa aj o vybudovanie hvezdárne v Kluži (v Rumunsku), ktorej chýr sa dostal až do Viedne.

V roku 1755 za čias panovníčky Márie Terézie sa stal riaditeľom novozaloženého cisárskeho observatória vo Viedni a profesorom mechaniky na viedenskej univerzite. Observatórium sa pod jeho vedením stalo centrom prírodovedeckého bádania. Robil pozorovania planét, Slnka, Mesiaca a hviezd, verejné prednášky a udržiaval styky s vedeckým svetom, najmä s astronómami. Observatórium riadil 37 rokov.

V roku 1790 ho vyznamenali radom anglickej vlády, bol členom akadémie vied v Paríži (Francúzsko), Kodani (Dánsko), Bologni (Taliansko), Göttingene (Nemecko) a v Kráľovskej spoločnosti v Londýne (Veľká Británia).

Najväčšou udalosťou v živote Hella ako astronóma bola expedícia za severný polárny kruh na dánsky ostrov Vardö, kde pozoroval prechod Venuše popred slnečný disk. Hella pozval sám vtedajší dánsky panovník. Úkaz mal u nás nastať v noci z 3. na 4. júna 1769 a Slnko bolo v podstatnej časti úkazu pod obzorom. Spoza polárneho kruhu bolo však pozorovateľné počas celých 24 hodín. Hell potvrdil svoj predošlý objav, že Venuša nemá žiadny mesiac, na tú dobu veľmi presne vypočítal paralaxu Slnka a určil vzdialenosť Slnka od Zeme.

Priekopnícke sú aj jeho výskumy v oblasti polárnej žiary a magnetického poľa.

Maximilián Hell zomrel vo Viedni 14. apríla 1792 vo veku nedožitých 72 rokov.

V júni 2010 odhalili velikánovi svetovej astronómie Maximiliánovi Hellovi pamätnú bustu pri kaplnke cintorína Romantikerfriedhof v rakúskej obci Maria Enzersdorf v blízkosti Viedne, kde je miesto jeho posledného odpočinku. Je po ňom pomenovaný aj kráter na Mesiaci s priemerom 33,3 km a planétka (3727) MAXHELL.

Krajská hvezdáreň a planetárium Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom pripravili na rok 2012 projekt s názvom 2012 - Rok Maximiliána Hella.