< sekcia Magazín

Pred 100 rokmi podpísali Saintgermainskú mierovú zmluvu

Ilustračné foto. Foto: TASR/Michal Svítok

Na jej základe okrem iného muselo Rakúsko uznať samostatnosť prvej Československej republiky, Poľska či Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov (neskôr Juhoslávie, resp. Juhoslovanského kráľovstva).

Paríž 10. septembra (TASR) - Sto rokov uplynie v utorok 10. septembra od historického okamihu, keď zástupcovia víťazných mocností prvej svetovej vojny a vtedajšieho Nemeckého Rakúska podpísali v Saint-Germain-en-Laye pri Paríži mierovú zmluvu. Na jej základe okrem iného muselo Rakúsko uznať samostatnosť prvej Československej republiky (ČSR), Poľska či Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov (neskôr Juhoslávie, respektíve Juhoslovanského kráľovstva).

Dôležitou klauzulou Saintgermainskej mierovej zmluvy z roku 1919 bola aj požiadavka zmeniť názov štátu z Nemeckého Rakúska na Rakúsko a zakázať jeho pripojenie k Nemecku.

Prvá svetová vojna sa skončila 11. novembra 1918, keď rakúsky cisár Karol I. podpísal abdikačnú listinu. Toho istého dňa opustil Schönbrunnský zámok vo Viedni, čím sa Rakúsko-Uhorsko definitívne rozpadlo. Krátko predtým, 28. októbra 1918, vznikla prvá Československá republika.

Vojnový konflikt si vyžiadal milióny ľudských obetí - zahynulo v ňom približne 10 miliónov vojakov, ďalších 7 miliónov ľudí predstavovali obete z radov civilistov.

Prvá svetová vojna zmenila aj tvár dovtedajšej Európy. Priniesla pád Nemeckého cisárstva, Rakúsko-Uhorska, Osmanskej ríše a cárskeho Ruska. S pádom týchto krajín sa skončila aj vláda významných panovníckych rodov - Hohenzollernovcov, Habsburgovcov či Romanovovcov. Do popredia sa ako hospodárska a finančná veľmoc dostali Spojené štáty americké (USA).

Saintgermainskej mierovej zmluve s rakúskom predchádzala Versaillská zmluva, ktorú 28. júna 1919 podpísali zástupcovia víťazných mocností a porazeného Nemecka. Tá zmluvne zakotvila nové usporiadanie Európy. Rakúsko-Uhorsko sa rozpadlo na nástupnícke štáty; Nemecko a jeho spojenci museli zaplatiť náhrady za spôsobené škody a prisľúbiť neutralitu.

Posilnilo sa postavenie Veľkej Británie, Francúzska a USA. Jedným z bodov bolo aj ustanovenie Spoločnosti národov so sídlom v Ženeve, ktoré malo byť zárukou zachovania mieru a bezpečnosti vo svete. Súčasným pokračovateľom Spoločnosti národov je Organizácia Spojených národov (OSN).

Viaceré udalosti ešte pred podpisom Saintgermainskej mierovej zmluvy vyvolávali napätie: nemecká menšina v Čechách a na Morave sa pokúsila odtrhnúť od českých krajín - v októbri a decembri 1918 boli vyhlásené štyri provincie s vlastným snemom a politickými predstaviteľmi, ktorí zasadali v rakúskom parlamente.

Pokus nemeckej menšiny o pripojenie častí československého územia (Deutschsudmähren, Sudetenland) k Rakúsku však zastavil vojenský zásah československej brannej moci v decembri 1918. Po prísľube vernosti nemeckých úradníkov ČSR sa situácia stabilizovala.

Saintgermainskú zmluvu podpísal rakúsky kancelár Karl Renner. Podľa nej sa Rakúsko stalo nástupníckym štátom rakúsko-uhorskej monarchie a muselo prevziať všetky záväzky vyplývajúce z jej porážky.

K najdôležitejším bodom zmluvy patrila požiadavka zmeny názvu štátu z Nemeckého Rakúska na Rakúsko, oddelenie Maďarska od Rakúska, zákaz pripojenia k Nemecku, uznanie úplnej nezávislosti ČSR, zrieknutie sa všetkých nárokov na československé územie, ktoré patrilo k Rakúsko-Uhorsku, a uznanie Poľska, Maďarska i Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov ako samostatných štátov.

Okrem toho bola rakúska armáda obmedzená na 30.000 mužov a Rakúsko muselo platiť vojnové reparácie.

V súlade so zmluvou Rakúskej republike s hlavným mestom Viedeň pripadli Voralbersko, severné Tirolsko, Salzbursko, Štajersko, Korutánsko, Horné a Dolné Rakúsko.

Čechy a Morava, Slovensko a Podkarpatská Rus boli potvrdené ako súčasť novovzniknutej ČSR. Halič pripadla Poľsku; Bukovina Rumunsku; južné Tirolsko, Istria a Gorlica Taliansku; a Slovinsko a južné časti Korutánska, Štajerska a Dalmácie sa stali súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov.

Národné zhromaždenie ČSR schválilo Saintgermainskú mierovú zmluvu spolu s Versaillskou mierovou zmluvou 7. novembra 1919. Hranice Československa s Maďarskom riešila zmluva podpísaná v Trianone 4. júna 1920.