MS v hokeji 2024
Najnovšie správy
Ján Bahýľ, ktorý vynašiel horizontálnu vrtuľu, je spolu s Antonom Marschallom aj prvým konštruktérom benzínového motora na Slovensku.
Autor TASR
Bratislava 30. mája (TASR) - Pred 120 rokmi vynálezca, strojný inžinier a konštruktér Ján Bahýľ uskutočnil v Bratislave prvý let vrtuľníkom vlastnej výroby. Jeho výnimočné tvorivé myslenie dopomohlo k tomu, aby sa 30. mája 1897 vôbec prvý vrtuľník odpútal od zeme.
Prvé náčrtky akéhosi "vrtuľníka" vypracoval už slávny taliansky renesančný maliar, vynálezca a konštruktér Leonardo da Vinci. Autorom významných pokrokových myšlienok v tejto aj v iných oblastiach bol však práve slovenský rodák, ktorý svojimi pokusmi s motorovým vrtuľníkom predstihol najmenej o štyri roky Francúzov Louisa Brégueta a Paula Cornua, v technickej literatúre označovaných za vynálezcov vrtuľníka. Ján Bahýľ, ktorý vynašiel horizontálnu vrtuľu, je spolu s Antonom Marschallom aj prvým konštruktérom benzínového motora na Slovensku (1897).
Ján Bahýľ sa narodil 25. mája 1856 vo Zvolenskej Slatine v nemajetnej rodine roľníka. Po absolvovaní základnej školy v rodisku študoval na vtedajšej Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici, kde vynikal najmä dokonalosťou v technickom kreslení. V roku 1869 zmaturoval a získal diplom technického kresliča. Nastúpil na vojenskú službu najskôr do Lučenca, ďalší rok slúžil v Komárne, kde podal niekoľko podnetných technických námetov a zlepšení pre uhorskú armádu v odbore techniky a stavebníctva. Nadanie mladého Jána Bahýľa si všimli aj jeho nadriadení dôstojníci a zaradili ho do technického štábu, kde ho poverovali dôležitými a zložitými technickými a stavebnými úlohami. Umožnili mu tiež štúdium na Vojenskej akadémii v dnešnej rakúskej Viedni, ktorú v rokoch 1871 až 1876 s úspechom absolvoval v hodnosti poručíka a pôsobil ako vojenský staviteľ.
V ruskom Petrohrade pracoval na projektoch vojenských objektov a opevnení. Tam vznikli aj jeho prvé technické riešenia na úrovni vynálezov. K najzaujímavejším patril tank na parný pohon, ktorý zostrojil z vlastných finančných prostriedkov. Ruská armáda jeho vynález odkúpila, čím Bahýľ získal financie na realizáciu ďalších svojich nápadov z oblasti vzduchoplavebnej techniky.
Bahýľovým hlavným zámerom bola konštrukcia vrtuľníka s dvoma stupňami štvorlistových ružíc s motorovým pohonom na benzín. Dokončil ho v Bratislave. Patentnú listinu č. 3392 na vrtuľník dostal Bahýľ od cisára Františka Jozefa I. dňa 13. augusta 1895.
Konštrukčne vylepšený vrtuľník sa v roku 1901 viackrát vzniesol do výšky pol metra. V roku 1903 sa vzniesol do výšky 1,5 metra a 5. mája 1905 vynálezca na svojom stroji v Bratislave preletel vzdialenosť 1500 metrov vo výške štyroch metrov. Tento jeho najvýznamnejší pokus zaprotokolovala aj Medzinárodná vzduchoplavebná organizácia, ktorej bol v rokoch 1895 až 1914 predsedom.
Vynálezca a konštruktér Ján Bahýľ zomrel v ústraní 13. marca 1916 v Bratislave vo veku 59 rokov. Pochovaný je na bratislavskom evanjelickom cintoríne pri Kozej bráne pod náhrobkom, ktorý si sám navrhol.
Úrad priemyselného vlastníctva udeľuje od roku 1999 Cenu Jána Bahýľa s cieľom motivovať a podporiť rozvoj tvorivosti na Slovensku.
Vo Zvolenskej Slatine otvorili v októbri 2016 park, ktorý pomenovali po slávnom rodákovi. Park Jána Bahýľa vznikol pri príležitosti 160. výročia narodenia talentovaného vynálezcu.
Prvé náčrtky akéhosi "vrtuľníka" vypracoval už slávny taliansky renesančný maliar, vynálezca a konštruktér Leonardo da Vinci. Autorom významných pokrokových myšlienok v tejto aj v iných oblastiach bol však práve slovenský rodák, ktorý svojimi pokusmi s motorovým vrtuľníkom predstihol najmenej o štyri roky Francúzov Louisa Brégueta a Paula Cornua, v technickej literatúre označovaných za vynálezcov vrtuľníka. Ján Bahýľ, ktorý vynašiel horizontálnu vrtuľu, je spolu s Antonom Marschallom aj prvým konštruktérom benzínového motora na Slovensku (1897).
Ján Bahýľ sa narodil 25. mája 1856 vo Zvolenskej Slatine v nemajetnej rodine roľníka. Po absolvovaní základnej školy v rodisku študoval na vtedajšej Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici, kde vynikal najmä dokonalosťou v technickom kreslení. V roku 1869 zmaturoval a získal diplom technického kresliča. Nastúpil na vojenskú službu najskôr do Lučenca, ďalší rok slúžil v Komárne, kde podal niekoľko podnetných technických námetov a zlepšení pre uhorskú armádu v odbore techniky a stavebníctva. Nadanie mladého Jána Bahýľa si všimli aj jeho nadriadení dôstojníci a zaradili ho do technického štábu, kde ho poverovali dôležitými a zložitými technickými a stavebnými úlohami. Umožnili mu tiež štúdium na Vojenskej akadémii v dnešnej rakúskej Viedni, ktorú v rokoch 1871 až 1876 s úspechom absolvoval v hodnosti poručíka a pôsobil ako vojenský staviteľ.
V ruskom Petrohrade pracoval na projektoch vojenských objektov a opevnení. Tam vznikli aj jeho prvé technické riešenia na úrovni vynálezov. K najzaujímavejším patril tank na parný pohon, ktorý zostrojil z vlastných finančných prostriedkov. Ruská armáda jeho vynález odkúpila, čím Bahýľ získal financie na realizáciu ďalších svojich nápadov z oblasti vzduchoplavebnej techniky.
Bahýľovým hlavným zámerom bola konštrukcia vrtuľníka s dvoma stupňami štvorlistových ružíc s motorovým pohonom na benzín. Dokončil ho v Bratislave. Patentnú listinu č. 3392 na vrtuľník dostal Bahýľ od cisára Františka Jozefa I. dňa 13. augusta 1895.
Konštrukčne vylepšený vrtuľník sa v roku 1901 viackrát vzniesol do výšky pol metra. V roku 1903 sa vzniesol do výšky 1,5 metra a 5. mája 1905 vynálezca na svojom stroji v Bratislave preletel vzdialenosť 1500 metrov vo výške štyroch metrov. Tento jeho najvýznamnejší pokus zaprotokolovala aj Medzinárodná vzduchoplavebná organizácia, ktorej bol v rokoch 1895 až 1914 predsedom.
Vynálezca a konštruktér Ján Bahýľ zomrel v ústraní 13. marca 1916 v Bratislave vo veku 59 rokov. Pochovaný je na bratislavskom evanjelickom cintoríne pri Kozej bráne pod náhrobkom, ktorý si sám navrhol.
Úrad priemyselného vlastníctva udeľuje od roku 1999 Cenu Jána Bahýľa s cieľom motivovať a podporiť rozvoj tvorivosti na Slovensku.
Vo Zvolenskej Slatine otvorili v októbri 2016 park, ktorý pomenovali po slávnom rodákovi. Park Jána Bahýľa vznikol pri príležitosti 160. výročia narodenia talentovaného vynálezcu.
