Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Český protektorátny prezident sa mylne domnieval, že nacisti budú rešpektovať uzavreté dohody a medzinárodné právne normy.
Autor TASR
Trhové Sviny/Bratislava 12. júla (TASR) – Dnes uplynulo 145 rokov od narodenia českého politika a právnika Emila Háchu, ktorý bol počas druhej svetovej vojny prezidentom Protektorátu Čechy a Morava.
Pred druhou svetovou vojnou bol renomovaným právnikom a hlboko veriacim sudcom. V roku 1938 bol na základe Mníchovskej dohody zvolený za prezidenta vtedajšej Československej republiky (ČSR). O rok neskôr sa po tvrdom nátlaku a vyhrážkach zo strany nacistickej Nemeckej ríše stal prezidentom Protektorátu Čechy a Morava, ktorým ostal do roku 1945.
Emil Hácha sa narodil 12. júla 1872 v českom meste Trhové Sviny. V roku 1895 promoval na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Pracovnú kariéru začínal ako úradník zemského výboru Kráľovstva českého a ako radca Najvyššieho správneho dvora v rakúskej Viedni. Po vzniku Československa (1918) sa stal členom Najvyššieho správneho súdu a v roku 1925 jeho prvým prezidentom. Okrem týchto funkcií bol tiež členom legislatívnej rady vlády ČSR, členom Českej akadémie a Českej učenej spoločnosti. Háchove znalosti týkajúce sa zvykového anglosaského práva a medzinárodného práva ho priviedli až k postu sudcu vtedajšieho Stáleho rozhodcovského súdu v holandskom Haagu. V rokoch 1924-1929 pôsobil aj ako docent na pražskej Právnickej fakulte Univerzity Karlovej.
Rok 1938 sa pre Československo niesol v znamení zmien, strachu a neistoty z blížiacej sa druhej svetovej vojny. Po abdikácii vtedajšieho prezidenta Edvarda Beneša v dôsledku Mníchovskej dohody a po prijatí ústavného zákona o autonómii Slovenska a Podkarpatskej Rusi, podľahol Emil Hácha nátlaku a 30. novembra 1938 sa stal prezidentom Československej republiky. V marci roku 1939 bol pozvaný do nemeckého Berlína na rokovania so špičkami nacistickej Nemeckej ríše. Po rokovaniach aj z donútenia súhlasil so vznikom Protektorátu Čechy a Morava a stal sa jeho prezidentom. Hácha sa mylne domnieval, že nacisti budú rešpektovať uzavreté dohody a medzinárodné právne normy.
V prvých rokoch svojho pôsobenia vo funkcii prezidenta bol veľmi aktívnym politikom, ktorý sa zasadzoval za práva svojho národa. Protestoval u ríšskeho protektora Konstantina von Neuratha proti germanizácii, v októbri 1939 odmietol sľub vernosti Adolfovi Hitlerovi a v novembri 1939 požadoval prepustenie zatknutých vlastencov a vysokoškolských študentov.
Po príchode nového ríšskeho protektora Reinharda Heydricha do Prahy a zatknutí protektorátneho premiéra Aloise Eliáša sa Hácha dostal pod veľký tlak nemeckých okupantov. Osudovým zlomom v jeho politickom živote sa stal atentát (1942) na Heydricha. Terorizovanie českého národa a osobný nátlak nacistov na čele s Karlom Hermannom Frankom značne podlomili zdravotný a duševný stav vtedy sedemdesiatročného prezidenta. Zlomeného Háchu nacisti využívali ako symbol propagovaného "protektorátneho vlastenectva v rámci Nemeckej ríše". Jeho zdravie sa však pod vplyvom pokračujúcej artériosklerózy rýchlo zhoršovalo, preto prestal byť pre nacistov zaujímavý. Hácha stratil nielen dôveru domáceho odboja a londýnskej exilovej vlády, ale aj nemeckých okupantov a ich prisluhovačov.
V máji roku 1945, po skončení druhej svetovej vojny, bol Emil Hácha na príkaz českého komunistického politika Václava Noska zatknutý na zámku v Lánoch a dopravený do pražskej väzenskej nemocnice na Pankráci, kde 27. júna 1945 vo veku 72 rokov zomrel.
Aj povojnový Národný súd neskôr priznal, že od januára 1943 nebol Hácha za svoje činy zodpovedný. Pre nemalú časť českého národa však predstavoval symbol zrady a pronacistickej aktivity. Tento obraz osobnosti protektorátneho prezidenta prežíva u časti staršej generácie dodnes.
Pred druhou svetovou vojnou bol renomovaným právnikom a hlboko veriacim sudcom. V roku 1938 bol na základe Mníchovskej dohody zvolený za prezidenta vtedajšej Československej republiky (ČSR). O rok neskôr sa po tvrdom nátlaku a vyhrážkach zo strany nacistickej Nemeckej ríše stal prezidentom Protektorátu Čechy a Morava, ktorým ostal do roku 1945.
Emil Hácha sa narodil 12. júla 1872 v českom meste Trhové Sviny. V roku 1895 promoval na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Pracovnú kariéru začínal ako úradník zemského výboru Kráľovstva českého a ako radca Najvyššieho správneho dvora v rakúskej Viedni. Po vzniku Československa (1918) sa stal členom Najvyššieho správneho súdu a v roku 1925 jeho prvým prezidentom. Okrem týchto funkcií bol tiež členom legislatívnej rady vlády ČSR, členom Českej akadémie a Českej učenej spoločnosti. Háchove znalosti týkajúce sa zvykového anglosaského práva a medzinárodného práva ho priviedli až k postu sudcu vtedajšieho Stáleho rozhodcovského súdu v holandskom Haagu. V rokoch 1924-1929 pôsobil aj ako docent na pražskej Právnickej fakulte Univerzity Karlovej.
Rok 1938 sa pre Československo niesol v znamení zmien, strachu a neistoty z blížiacej sa druhej svetovej vojny. Po abdikácii vtedajšieho prezidenta Edvarda Beneša v dôsledku Mníchovskej dohody a po prijatí ústavného zákona o autonómii Slovenska a Podkarpatskej Rusi, podľahol Emil Hácha nátlaku a 30. novembra 1938 sa stal prezidentom Československej republiky. V marci roku 1939 bol pozvaný do nemeckého Berlína na rokovania so špičkami nacistickej Nemeckej ríše. Po rokovaniach aj z donútenia súhlasil so vznikom Protektorátu Čechy a Morava a stal sa jeho prezidentom. Hácha sa mylne domnieval, že nacisti budú rešpektovať uzavreté dohody a medzinárodné právne normy.
V prvých rokoch svojho pôsobenia vo funkcii prezidenta bol veľmi aktívnym politikom, ktorý sa zasadzoval za práva svojho národa. Protestoval u ríšskeho protektora Konstantina von Neuratha proti germanizácii, v októbri 1939 odmietol sľub vernosti Adolfovi Hitlerovi a v novembri 1939 požadoval prepustenie zatknutých vlastencov a vysokoškolských študentov.
Po príchode nového ríšskeho protektora Reinharda Heydricha do Prahy a zatknutí protektorátneho premiéra Aloise Eliáša sa Hácha dostal pod veľký tlak nemeckých okupantov. Osudovým zlomom v jeho politickom živote sa stal atentát (1942) na Heydricha. Terorizovanie českého národa a osobný nátlak nacistov na čele s Karlom Hermannom Frankom značne podlomili zdravotný a duševný stav vtedy sedemdesiatročného prezidenta. Zlomeného Háchu nacisti využívali ako symbol propagovaného "protektorátneho vlastenectva v rámci Nemeckej ríše". Jeho zdravie sa však pod vplyvom pokračujúcej artériosklerózy rýchlo zhoršovalo, preto prestal byť pre nacistov zaujímavý. Hácha stratil nielen dôveru domáceho odboja a londýnskej exilovej vlády, ale aj nemeckých okupantov a ich prisluhovačov.
V máji roku 1945, po skončení druhej svetovej vojny, bol Emil Hácha na príkaz českého komunistického politika Václava Noska zatknutý na zámku v Lánoch a dopravený do pražskej väzenskej nemocnice na Pankráci, kde 27. júna 1945 vo veku 72 rokov zomrel.
Aj povojnový Národný súd neskôr priznal, že od januára 1943 nebol Hácha za svoje činy zodpovedný. Pre nemalú časť českého národa však predstavoval symbol zrady a pronacistickej aktivity. Tento obraz osobnosti protektorátneho prezidenta prežíva u časti staršej generácie dodnes.
