< sekcia Magazín

Pred 77 rokmi nacistické Nemecko so spojencami napadlo Sovietsky zväz

Na ilustračnej snímke portrét Stalina. Foto: TASR/AP Photo

Prepadnutím ZSSR v noci z 21. júna na 22. júna 1941 začala nemecká hitlerovská armáda realizovať operáciu Barbarossa - globálny útok proti Sovietskemu zväzu.

Moskva 22. júna (TASR) - Pamätnými podujatiami, piesňami z vojnových rokov, kladením vencov a kvetov k pamätníkom, zapálením 1418 sviec za každý deň vojny a ďalšími akciami si obyvatelia Ruskej federácie 22. júna v Moskve, Petrohrade a v ďalších mestách pripomenú Deň pamiatky a smútku. Počas neho spomínajú na výročie napadnutia bývalého Sovietskeho zväzu (ZSSR) nacistickým Nemeckom. V piatok 22. júna 2018 si Ruská federácia pripomenie 77 rokov od začiatku Veľkej vlasteneckej vojny.

Prepadnutím ZSSR v noci z 21. júna na 22. júna 1941 začala nemecká hitlerovská armáda realizovať operáciu Barbarossa - globálny útok proti Sovietskemu zväzu. Operácia niesla názov podľa panovníka Svätej rímskej ríše Fridricha I. Barbarossu (1122-1190). Zúčastnilo sa na nej vyše 3,5 milióna vojakov, 3500 tankov a 3000 lietadiel.

Ako informoval Ústav pamäti národa (ÚPN) na svojej webovej stránke, do vojny, dobovou propagandou označovanej ako ťaženie proti boľševizmu, sa zapojili aj viaceré štáty v nemeckej sfére vplyvu - Rumunsko, Maďarsko, Taliansko či Fínsko, jedným z nemeckých spojencov bola aj Slovenská republika (1939-1945).

Podľa ÚPN sa vstup do vojny udial neústavným spôsobom - obídením zákonodarného zboru - Snemu SR. Bez ohľadu na to 24. júna 1941 prekročila Rýchla skupina (od 8. júla premenovaná na Rýchlu brigádu) ako prvá slovenská formácia hranice ZSSR. Za ňou postupoval armády zbor s 50.000 mužmi.

Najvyšší sovietsky predstaviteľ Josif Vissarionovič Stalin (vlastným menom Džugašvili) pred začiatkom útokov dostal od rozviedky niekoľko varovaní o Hitlerovom vpáde do ZSSR, ale neveril, že by Hitler porušil Zmluvu o neútočení, známu ako Ribbentropov-Molotovov pakt, z 23. augusta 1939.

V zmluve, ktorú podpísali Ulrich Friedrich Wilhelm Joachim Ribbentrop (1893-1946) a Viačeslav Michajlovič Molotov (1890-1986), sa obe krajiny zaviazali, že nepoužijú vojenskú silu proti druhej strane a nespoja sa s jej nepriateľmi.

Nemeckú ofenzívu zastavili až obranné opatrenia počas zimného ťaženia (1941-1942) Nemcov na Moskvu. Vtedy prvýkrát padol mýtus o neporaziteľnosti nemeckej armády. Na prelome rokov 1942 a 1943 prešla sovietska armáda do definitívneho protiútoku, postupovala cez Európu a v máji 1945 dobyla Berlín.

Podľa smernice č. 21 mal byť Sovietsky zväz porazený počas jedného ťaženia s bleskovým priebehom (Blitzkrieg).

Pre občanov bývalého ZSSR aj súčasnej Ruskej federácie je 22. jún, prepadnutie krajiny a začiatok Veľkej vlasteneckej vojny, jedným z najsmutnejších dátumov v dejinách.

Prezídium Najvyššieho Sovietu Ruskej federácie 13. júla 1992 rozhodlo, že začiatok Veľkej vlasteneckej vojny sa bude nazývať Dňom pamiatky a smútku.

Prezident Ruska vyhlásil 8. júna 1996 začiatok Veľkej vlasteneckej vojny za Deň pamiatky a smútku. V deň 22. júna sa v Rusku neorganizujú zábavné podujatia a nevysielajú sa zábavné programy a relácie v televízii ani v rozhlase.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.