Magazín

Pred 90 rokmi sa narodil astronóm Ľubor Kresák

TASR, 23. augusta 2017 5:54

Venoval sa pozorovaniu komét, asteroidov a meteorov. Objavil dve kométy. Za jeho vedeckú prácu mu udelili Štátnu cenu a vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.

Astronóm Ľubor Kresák na snímke v pravo Foto: TASR/Štefan Petráš
Topoľčany/Bratislava 23. augusta (TASR) – Od narodenia významného slovenského astronóma, fyzika a prvého slovenského profesora astronómie Ľubora Kresáka uplynie 23. augusta 90 rokov. Bol zakladajúcim členom Slovenskej astronomickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied (SAV) a dlhoročným členom jej hlavného výboru.

Ľubor Kresák sa narodil 23. augusta 1927 v Topoľčanoch. Po absolvovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe (dnes Česko), kde získal aj titul doktora prírodných vied (1951), pracoval do roku 1955 v Astronomickom observatóriu na Skalnatom Plese vo Vysokých Tatrách. V tomto čase aj prednášal astronómiu na Vysokej škole pedagogickej (VŠP) v Prešove (1952–1955). V roku 1955 sa stal vedúcim oddelenia medziplanetárnej hmoty Astronomického ústavu SAV v Bratislave a začal prednášať astronómiu tiež v Bratislave na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. Titul kandidáta vied získal v roku 1957, o štyri roky neskôr sa habilitoval, doktorom vied sa stal v roku 1967, o rok neskôr ho zvolili za člena korešpondenta SAV a v roku 1988 za člena korešpondenta Československej akadémie vied (ČSAV). V roku 1993 sa stal prvým slovenským profesorom astronómie. V Astronomickom ústave SAV zastával funkciu zástupcu riaditeľa.

Astronóm Ľubor Kresák sa venoval pozorovaniu komét, asteroidov a meteorov. Zaoberal sa ich priestorovým rozložením a pohybom, skúmal ich pôvod a vývoj. Objavil dve kométy: v roku 1951 kométu Tuttle–Giacobini–Kresák a v roku 1954 kométu Kresák–Peltier. Je autorom teoretických prác o evolučných vzťahoch medzi kométami, asteroidmi a meteoroidmi. Medzi jeho najvýznamnejšie výsledky patrí objasnenie procesu starnutia, dĺžky existencie a spôsobu zániku komét, objav a vysvetlenie rezonančných medzier v sústave komét, určenie hmotnosti sústavy asteroidov, objasnenie pôvodu Tunguzského meteoritu atď. Jeho zásluhou sa Astronomický ústav SAV zaradil medzi popredné svetové pracoviská vo výskume medziplanetárnej hmoty. Profesor Kresák založil vedeckú školu v oblasti vzájomných súvislostí medzi jednotlivými populáciami medziplanetárnych telies, ktorá si získala uznanie v astronomickom svete.

Vedecké úspechy Ľubora Kresáka ocenila aj medzinárodná astronomická komunita. Jeho meno nesie planétka č. 1849 Kresák. V roku 1961 sa stal úradujúcim predsedom komisie pre meteory a meteority Medzinárodnej astronomickej únie (MAÚ ) a v rokoch 1973–1976 bol prezidentom komisie pre polohy a pohyb malých planét, komét a satelitov MAÚ. Členom riadiaceho výboru Medzinárodného programu pre výskum slnečnej sústavy sa stal v roku 1975. V roku 1979 ho zvolili za viceprezidenta MAÚ.

Ľubor Kresák zomrel 20. januára 1994 vo veku 66 rokov.

Za jeho vedeckú prácu mu v roku 1970 udelili Štátnu cenu a v roku 1997 mu vtedajší prezident Slovenskej republiky Michal Kováč prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, in memoriam.
Zdielať článok na FacebookPáči sa mi TERAZ.SK na facebooku
Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy priamo na FB

Najnovšie články v rubrike

dnes 17:34

Favorit bol československý projekt, hovorí jeho konštruktér P.Hrdlička
Receptom na úspech bolo podľa Hrdličku to, že auto bolo vyvíjané tak, aby svojmu majiteľovi naozaj vydržalo.

sk
dnes 17:10

Odvaha mu nechýba: Muž sa pokúsil prepašovať v konečníku kilo zlata
Tento 45-ročný muž zo Srí Lanky mal namierené do Indie, zaistili ho však na medzinárodnom letisku v hlavnom meste Kolombo.

sk
dnes 15:36

Egypťanka, považovaná donedávna za najťažšiu ženu na svete, zomrela
Podľa lekárov podľahla komplikáciám súvisiacim s jej hmotnosťou, ku ktorým patrili problémy s činnosťou srdca a obličiek.

sk

Používaním stránok TERAZ.SK súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac