Od jeho narodenia uplynulo 85 rokov.
Autor TASR
Turčianske Teplice/Bratislava 24. marca (TASR) - Slovenský novinár a disident Juraj Vereš sa významne podieľal na formovaní slovenskej žurnalistiky. Po roku 1968 musel pre svoj postoj voči okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy post novinára a vysokoškolského pedagóga opustiť, vrátiť sa k svojmu pôvodnému povolaniu mohol až po roku 1989. Dnes uplynulo 85 rokov od jeho narodenia.
Juraj Vereš sa narodil 24. marca 1932 v Turčianskych Tepliciach v rodine lekára. Rozhodol sa pre štúdium v českej Prahe. Absolvoval dva semestre na Fakulte spoločenských vied Univerzity Karlovej v Prahe, neskôr sa rozhodol pre štúdium žurnalistiky na novootvorenej katedre novinárstva na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave. Patril k prvým štyrom absolventom tohto štúdia. V rokoch 1955-1970 pôsobil na spomínanej katedre ako asistent a odborný asistent.
Po nútenom odchode z fakulty bol v rokoch 1971-1978 zamestnancom bratislavskej zoologickej záhrady, v rokoch 1978-1979 pracoval v Odborovom podniku REMPO.
Po roku 1989 pôsobil Juraj Vereš na Úrade vlády SR, v rokoch 1990-1996 bol šéfredaktorom denníka Národná obroda, v roku 1997 pracoval v slovenskej redakcii nemeckej rozhlasovej stanice Deutsche Welle a vo vydavateľstve Sonmédia, naposledy ako šéfredaktor mesačníka Slovenský výber. Bol aj členom redakčnej rady mesačníka Slovenského syndikátu novinárov Fórum.
Okrem množstva článkov pre Smenu, Kultúrny život a ďalšie periodiká bol Juraj Vereš aj autorom, resp. spoluautorom niekoľkých knižných reportáží a spomienkových publikácií. Spoločne s novinárom Slávom Kalným opísali postrehy a zážitky zo svojich ciest po severnej Európe v publikácii Boli sme v Nórsku, Švédsku a Dánsku (1957) a Okienka do Škandinávie (1958). V roku 1958 vyšla Verešovi kniha Z novinárskeho zápisníka - Lúčnica v zahraničí, v roku 1999 vydal spoločne s Jánom Čomajom knihu Čo nebolo v novinách, z toho istého roku pochádza aj ďalšia publikácia Ponovembrové vrásky Ladislava Mňačka. Vereš je aj autorom publikácie Plenárka - esej o Mieroslavovi Hyskovi (2002), v roku 2007 mu vyšlo dielo Čo bolo, bolo s podtitulom Tragické momenty života v komunistickej domovine.
Publicista Juraj Vereš zomrel 19. apríla 2009 po ťažkej chorobe vo veku 77 rokov v Bratislave. Slovenský syndikát novinárov (SSN) udelil Jurajovi Verešovi v roku 2010 cenu in memoriam za pedagogickú prácu na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, za nekompromisný postoj v roku 1968, za znovuoživenie Národnej obrody v roku 1990 a aktívnu dobrovoľnú činnosť v SSN do konca svojho tvorivého života.
Juraj Vereš sa narodil 24. marca 1932 v Turčianskych Tepliciach v rodine lekára. Rozhodol sa pre štúdium v českej Prahe. Absolvoval dva semestre na Fakulte spoločenských vied Univerzity Karlovej v Prahe, neskôr sa rozhodol pre štúdium žurnalistiky na novootvorenej katedre novinárstva na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave. Patril k prvým štyrom absolventom tohto štúdia. V rokoch 1955-1970 pôsobil na spomínanej katedre ako asistent a odborný asistent.
Po nútenom odchode z fakulty bol v rokoch 1971-1978 zamestnancom bratislavskej zoologickej záhrady, v rokoch 1978-1979 pracoval v Odborovom podniku REMPO.
Po roku 1989 pôsobil Juraj Vereš na Úrade vlády SR, v rokoch 1990-1996 bol šéfredaktorom denníka Národná obroda, v roku 1997 pracoval v slovenskej redakcii nemeckej rozhlasovej stanice Deutsche Welle a vo vydavateľstve Sonmédia, naposledy ako šéfredaktor mesačníka Slovenský výber. Bol aj členom redakčnej rady mesačníka Slovenského syndikátu novinárov Fórum.
Okrem množstva článkov pre Smenu, Kultúrny život a ďalšie periodiká bol Juraj Vereš aj autorom, resp. spoluautorom niekoľkých knižných reportáží a spomienkových publikácií. Spoločne s novinárom Slávom Kalným opísali postrehy a zážitky zo svojich ciest po severnej Európe v publikácii Boli sme v Nórsku, Švédsku a Dánsku (1957) a Okienka do Škandinávie (1958). V roku 1958 vyšla Verešovi kniha Z novinárskeho zápisníka - Lúčnica v zahraničí, v roku 1999 vydal spoločne s Jánom Čomajom knihu Čo nebolo v novinách, z toho istého roku pochádza aj ďalšia publikácia Ponovembrové vrásky Ladislava Mňačka. Vereš je aj autorom publikácie Plenárka - esej o Mieroslavovi Hyskovi (2002), v roku 2007 mu vyšlo dielo Čo bolo, bolo s podtitulom Tragické momenty života v komunistickej domovine.
Publicista Juraj Vereš zomrel 19. apríla 2009 po ťažkej chorobe vo veku 77 rokov v Bratislave. Slovenský syndikát novinárov (SSN) udelil Jurajovi Verešovi v roku 2010 cenu in memoriam za pedagogickú prácu na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, za nekompromisný postoj v roku 1968, za znovuoživenie Národnej obrody v roku 1990 a aktívnu dobrovoľnú činnosť v SSN do konca svojho tvorivého života.