Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Starší brat zosnulého herca Pavla Mikulíka a manžel herečky Zuzany Kocúrikovej sa narodil 10. júna 1941 v Trenčíne.
Autor TASR
Trenčín/Bratislava 10. júna (TASR) - Peter Mikulík, ktorý je režisérom Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave, sa v dnes 10. júna dožíva 75 rokov.
Starší brat zosnulého herca Pavla Mikulíka a manžel herečky Zuzany Kocúrikovej sa narodil 10. júna 1941 v Trenčíne. V roku 1963 absolvoval štúdium réžie na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. V rokoch 1962-1966 bol hercom, potom sa stal režisérom Činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave.
Herecké skúsenosti získaval od detstva ako člen Detskej rozhlasovej dramatickej družiny, kde vytvoril veľa postáv v rozhlasových hrách. V SND k nim pribudli dve javiskové kreácie chlapčenských typov, Gabo v hre Hamlet nemá pravdu (1962) a Zimin v Letných hosťoch (1963). Počas štúdií Mikulík režíroval predstavenia komikov Milana Lasicu a Júliusa Satinského v bratislavskej Tatra Revue a v roku 1966 ich vystúpenia s názvom Večery pre dvoch. S touto hereckou dvojicou spolupracoval ako režisér ich programov aj v Divadelnom štúdiu (Nečakanie na Godota 1967, Soirée 1968, Radostná správa 1969) a v Štúdiu S (Nikto nie je za dverami, 1982).
Do kolektívu renomovaných režisérov Činohry SND sa Peter Mikulík začlenil s osobnostným dramaturgicko-inscenačným programom, dôsledne zameraným na dramatiku 20. storočia. Výnimku tvorili dva tituly, Antigona (1971) a Gavalieri (1973), ktoré svojím režijným poňatím zosúladil s myslením a cítením súčasníka. Svojou režijnou výpoveďou chcel postihnúť rozpornosť dnešného sveta. Preto i voľbou predlôh inklinoval k nezjednodušujúcim, viacvrstvovým drámam s komplikovanou kompozíciou. Mikulík sa vo svojich réžiách snažil zosúladiť a zjednotiť obraznosť scénického tvaru s obsahovou náročnosťou, smerujúcou k dnešku. Vidno to vo všetkých jeho hrách, ako Moriak (1963), Pán Leonida a reakcia (1965), Tango (1967), Návrat domov (1968), Dom zlomených sŕdc (1971), Brooklynská noc (1979), Sólo pre bicie (hodiny 1972), Horúci zemiak (1985) a v mnohých ďalších.
V roku 1966 sa Peter Mikulík postavil pred filmovú kameru v kriminálke Vrah zo záhrobia. V ďalších rokoch režíroval popri divadle aj televízne inscenácie, ktorými štýlovo nadviazal na svoju divadelnú tvorbu a divadelný režijný rukopis. Boli to napríklad Žena z antisveta (1969), Elektra (1978), Ťaví zadok (1979), Thibaultovci (1982), Radosť žiť (1983), Ideálny manžel (1985), Štúrovci (1991) alebo Jahňa chudobného (1992).
Peter Mikulík stál tiež pri zrode divadelnej prehliadky popredných českých a slovenských divadelných scén bývalého Československa s názvom Trialog. Výročnú cenu Literárneho fondu mu v roku 2002 vyniesla hra Krajčírky (Jean-Claude Grumberg). Zo súčasného repertoáru Činohry SND režíruje trpkú komédiu Pamäť vody od dramatičky Shelagh Stephensonovej a slávnu Shakespearovu komédiu Skrotenie zlej ženy.
Starší brat zosnulého herca Pavla Mikulíka a manžel herečky Zuzany Kocúrikovej sa narodil 10. júna 1941 v Trenčíne. V roku 1963 absolvoval štúdium réžie na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. V rokoch 1962-1966 bol hercom, potom sa stal režisérom Činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave.
Herecké skúsenosti získaval od detstva ako člen Detskej rozhlasovej dramatickej družiny, kde vytvoril veľa postáv v rozhlasových hrách. V SND k nim pribudli dve javiskové kreácie chlapčenských typov, Gabo v hre Hamlet nemá pravdu (1962) a Zimin v Letných hosťoch (1963). Počas štúdií Mikulík režíroval predstavenia komikov Milana Lasicu a Júliusa Satinského v bratislavskej Tatra Revue a v roku 1966 ich vystúpenia s názvom Večery pre dvoch. S touto hereckou dvojicou spolupracoval ako režisér ich programov aj v Divadelnom štúdiu (Nečakanie na Godota 1967, Soirée 1968, Radostná správa 1969) a v Štúdiu S (Nikto nie je za dverami, 1982).
Do kolektívu renomovaných režisérov Činohry SND sa Peter Mikulík začlenil s osobnostným dramaturgicko-inscenačným programom, dôsledne zameraným na dramatiku 20. storočia. Výnimku tvorili dva tituly, Antigona (1971) a Gavalieri (1973), ktoré svojím režijným poňatím zosúladil s myslením a cítením súčasníka. Svojou režijnou výpoveďou chcel postihnúť rozpornosť dnešného sveta. Preto i voľbou predlôh inklinoval k nezjednodušujúcim, viacvrstvovým drámam s komplikovanou kompozíciou. Mikulík sa vo svojich réžiách snažil zosúladiť a zjednotiť obraznosť scénického tvaru s obsahovou náročnosťou, smerujúcou k dnešku. Vidno to vo všetkých jeho hrách, ako Moriak (1963), Pán Leonida a reakcia (1965), Tango (1967), Návrat domov (1968), Dom zlomených sŕdc (1971), Brooklynská noc (1979), Sólo pre bicie (hodiny 1972), Horúci zemiak (1985) a v mnohých ďalších.
V roku 1966 sa Peter Mikulík postavil pred filmovú kameru v kriminálke Vrah zo záhrobia. V ďalších rokoch režíroval popri divadle aj televízne inscenácie, ktorými štýlovo nadviazal na svoju divadelnú tvorbu a divadelný režijný rukopis. Boli to napríklad Žena z antisveta (1969), Elektra (1978), Ťaví zadok (1979), Thibaultovci (1982), Radosť žiť (1983), Ideálny manžel (1985), Štúrovci (1991) alebo Jahňa chudobného (1992).
Peter Mikulík stál tiež pri zrode divadelnej prehliadky popredných českých a slovenských divadelných scén bývalého Československa s názvom Trialog. Výročnú cenu Literárneho fondu mu v roku 2002 vyniesla hra Krajčírky (Jean-Claude Grumberg). Zo súčasného repertoáru Činohry SND režíruje trpkú komédiu Pamäť vody od dramatičky Shelagh Stephensonovej a slávnu Shakespearovu komédiu Skrotenie zlej ženy.
