Haag 17. júla (TASR) - Svetový deň medzinárodnej spravodlivosti, ktorý pripadá na 17. júla, pripomína prijatie zakladajúcej zmluvy - Rímskeho štatútu - Medzinárodného trestného súdu (ICC). Štatút bol definovaný a podpísaný na Konferencii splnomocnených diplomatov OSN o vytvorení ICC v Ríme 17. júla 1998.

Prvá konferencia o revízii Rímskeho štatútu sa konala 31. mája až 11. júna 2010 v ugandskej Kampale. Vyše 600 predstaviteľov štátov a mnoho ďalších zástupcov mimovládnych a medzivládnych organizácií bilancovalo dosah Rímskeho štatútu v praxi a posilnilo dialóg o ňom. Účastníci prejavili záujem o posilnenie Rímskeho štatútu a schválili Deklaráciu z Kampaly, v ktorej vyjadrili angažovanosť voči štatútu najmä v otázkach jeho uplatňovania v praxi, univerzality a jeho úplnosti. Účastníci konferencie schválili aj rezolúciu o posilnení výkonu trestov.

ICC so sídlom v holandskom meste Haag je prvou stálou medzinárodnou súdnou inštitúciou, ktorá bola vytvorená na rozhodovanie o "najzávažnejších zločinoch s medzinárodným dosahom", akými sú najmä zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny, genocída a agresia. Súd môže stíhať osoby z ktorejkoľvek časti sveta, ak sa dopustili uvedených zločinov. ICC sa prípadmi zaoberá vtedy, ak dotknutá krajina nie je ochotná páchateľov stíhať. Podnety môžu vznášať krajiny, ktoré Rímsky štatút ratifikovali, Bezpečnostná rada OSN alebo žalobca ICC po schválení troma porotcami.

Slovenská republika uložila ratifikačnú listinu k Rímskemu štatútu ICC v New Yorku 11. apríla 2002 spolu s ďalšími deviatimi krajinami. V ten deň sa Medzinárodný trestný súd stal realitou, keďže sa splnili podmienky uloženia 60 ratifikačných listín. Spolu so Slovenskom odovzdali ratifikačnú listinu do depozitu aj Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Írsko, Jordánsko, Kambodža, Konžská demokratická republika, Mongolsko, Niger a Rumunsko. K 11. aprílu 2002 Rímsky štatút ratifikovalo dovedna 65 členských štátov OSN. ICC začal pracovať 1. júla 2002. Súd nie je retroaktívny, čo znamená, že sa nezaoberá zločinmi vykonanými do 1. júla 2002.

Tlak na vytvorenie stáleho tribunálu pre vojnové zločiny sa zvýšil v prvej polovici 90. rokov 20. storočia po krvavých udalostiach na Balkáne a v Rwande. Bezpečnostná rad OSN vtedy reagovala vytvorením ad hoc tribunálov - Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) a Medzinárodného trestného tribunálu pre Rwandu (ICTR). Úlohou ICC bolo takéto tribunály nahradiť.

V prvý februárový týždeň 2003 sa uskutočnil výber 18 sudcov ICC, 11. marca zvolili za prvého predsedu ICC kanadského sudcu Philippa Kirscha. Sudcovia zložili prísahu v priestoroch holandského parlamentu v prítomnosti kráľovnej Beatrix a vtedajšieho generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana.

Za prvého hlavného žalobcu zvolili 21. apríla 2003 argentínskeho právnika Luisa Morena-Ocampa. V Argentíne sa stal symbolom boja za spravodlivosť a občianske práva, vo svete sa stal známym v roku 1985, keď bol jedným z dvoch prokurátorov v procesoch s členmi argentínskej vojenskej junty.

K 1. júnu 2008 sa k Rímskemu štatútu ICC prihlásilo 106 krajín. USA od začiatku bojkotovali zriadenie ICC. Bývalý prezident USA Bill Clinton síce Rímsky štatút podpísal, ale Washington ho neratifikoval - z obáv, že na základe zmluvy z Ríma by mohli byť stíhaní aj americkí vojaci, ktorí by sa dopustili trestných činov počas plnenia vojenských akcií v zámorí.



Zdroje: www.icc-cpi.int, www.iccnow.org, www.coalitionfortheicc.org