Attack on Prime Minister
News in English
Na spoločné oslavy pricestovali stovky Slovákov z Békéšskej, Boršodsko-abovsko-zemplínskej, Komárňansko-ostrihomskej, Novohradskej i Peštianskej župy.
Autor TASR
,aktualizované Budapešť 1. júla (TASR) - Slováci žijúci v Maďarsku dnes oslavujú svoj najväčší sviatok. Tohtoročný Deň Slovákov v Maďarsku zorganizovala Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku (CSSM) po prvý raz na území Budapešti - v jej XVII. obvode, v kedysi samostatnej slovensko-nemeckej dedine, v Kerestúri (Rákoskeresztúr).
Na spoločné oslavy pricestovali stovky Slovákov z Békéšskej, Boršodsko-abovsko-zemplínskej, Komárňansko-ostrihomskej, Novohradskej i Peštianskej župy.
Materskú krajinu im pripomenula výstava 24 farebných fotografií Laca Struhára Magické Slovensko, ktorú otvorili v Osvetovom stredisku S. Vigyázóa.
Po ekumenickej pobožnosti v miestnom evanjelickom kostole odovzdali vyznamenania CSSM Za našu národnosť tohtoročným laureátom.
Tradičný tematický galaprogram regionálnych kultúrnych stredísk Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku (ÚKSM) nazvali organizátori "Kerestúrske hrdje ďjouke".
Návštevníkom tohto celodenného podujatia predstavili ľudové odevy regiónu okolia Pešti, ale pripravili aj rôzne sprievodné podujatia: interaktívnu výstavu o zachovávaní tradícií v Kerestúre, ľudovoumeleckú a gastronomickú prezentáciu regionálnych stredísk ÚKSM a predstavili sa aj inštitúcie CSSM.
Súčasťou programu boli aj tvorivé dielne určené aj pre deti. Účastníci mohli navštíviť v Kerestúri aj pamätný dom Bélu Bartóka, svetoznámeho hudobníka, ktorý sa nechal inšpirovať aj slovenskou ľudovou hudbou, ako aj starý cintorín miestnych Slovákov.
Deň Slovákov vyvrcholí večer slovenským bálom.
Slováci žijúci v Kerestúri (Rákoskeresztúr), kedysi samostatnej slovensko-nemeckej dedine, ktorá je teraz súčasťou XVII. budapeštianskeho obvodu, si zachovali svoju identitu aj napriek ťažkému osudu. Z komunity jedinej ulice vznikla napokon slovenská samospráva, ktorá existuje dodnes. Pre TASR to dnes uviedla bývalá predsedníčka Slovenskej samosprávy v Budapešti Zuzana Hollósyová.
"Kerestúrski Slováci sa dostali do Budapešti v roku 1950. Predtým to bola dedina, ktorú pripojili k Budapešti, ktorá sa musela rozšíriť. Pripojili sem viacero slovenských osád ako Cinkota a iné, tak sa dostal aj Rákoskeresztúr k Budapešti, čiže k Pešti. Potom o takých 20 rokov tu bola takzvaná 'buldozérová politika' - zbúrali celú slovenskú dedinu, jednu ulicu nechali, ostatných roztrúsili po celej Pešti do panelových domov a tým sa tá slovenská komunita roztrúsila. Slováci, ktorí zostali v tej jednej ulici, sa stretávali. V roku 1995 sme iniciovali, aby si založili slovenskú samosprávu, lebo ak založia, tak budeme mať toľko samospráv v Budapešti, že môžeme založiť samosprávu budapeštiansku," priblížila Hollósyová osud tamojších Slovákov.
Odvtedy podľa jej slov existuje táto komunita. Výrazný podiel na jej zachovaní má hlavne spevácky zbor, ktorý držal spolu všetkých Slovákov.
"Často sme chodievali k nim, ako k takej komunite, ktorá si udržiava zvyky. Prišli sme na zabíjačku, od rána do večera sme tu boli všetci Slováci z okolitých obvodov. Chodili sme sem na Turíce. Raz za rok majú pri tejto príležitosti slovenskú svätú omšu. Oni sú väčšinou totiž katolíci," dodala bývalá predsedníčka samosprávy budapeštianskych Slovákov.
Ako zdôraznila, v Budapešti sa ešte nikdy nekonal Deň Slovákov, vždy iba v regiónoch. "Veľmi sa tešili, že ho môžu usporiadať, lebo sú hrdí na to, že slovenčina tu ešte žije," dodala.
Pripomenula, že v Kerestúri museli zriadiť jazykový kurz, aby sa poslanci slovenskej samosprávy dokázali dorozumieť po slovensky. Odporučenie, aby tamojšie deti dávali rodičia do slovenských škôl, sa nepodarilo presadiť, ale založili aspoň tanečný súbor.
"To sú potomkovia tých Slovákov, ktorí už nehovoria po slovensky, ale vedia, že patríme k slovenskej národnostnej menšine, vedia to deti a mládež, takže ja som spokojná," podotkla Hollósyová.
Podľa jej slov v Peštianskej župe je najmenej 26 obcí, v ktorých sa slovenčina buď vyučuje, alebo majú slovenskú samosprávu. "Oni (Kerestúrčania) patria k tej komunite, kde nie je výučba slovenčiny. Nikdy sa teda neučili v škole slovenský jazyk. Po slovensky hovoria starší ľudia, teda vo veku nad 50 rokov. Mladí ale už nie, oni vedia možno iba to, čo sa naučili spievať a recitovať vo folklóre," uzavrela bývala predsedníčka.
V Kerestúri dnes usporiadala Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku (CSSM) tohtoročný Deň Slovákov v Maďarsku. Zúčastnil sa na ňom aj podpredseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Peter Prochácka.
Hollósiová si pri tejto príležitosti prevzala ocenenie CSSM "Za našu národnosť" za dlhoročnú národnostnú činnosť v školstve, v kultúre, v samosprávnom živote, za založenie viacerých slovenských spolkov a tanečného súboru Prameň, ktorý 20 rokov aj viedla, za založenie klubu dôchodcov, ako aj za založenie Budapeštianskeho speváckeho zboru Ozvena pred 17 rokmi. Ocenenie dostal i spevácky zbor v Kerestúri.
Na spoločné oslavy pricestovali stovky Slovákov z Békéšskej, Boršodsko-abovsko-zemplínskej, Komárňansko-ostrihomskej, Novohradskej i Peštianskej župy.
Materskú krajinu im pripomenula výstava 24 farebných fotografií Laca Struhára Magické Slovensko, ktorú otvorili v Osvetovom stredisku S. Vigyázóa.
Po ekumenickej pobožnosti v miestnom evanjelickom kostole odovzdali vyznamenania CSSM Za našu národnosť tohtoročným laureátom.
Tradičný tematický galaprogram regionálnych kultúrnych stredísk Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku (ÚKSM) nazvali organizátori "Kerestúrske hrdje ďjouke".
Návštevníkom tohto celodenného podujatia predstavili ľudové odevy regiónu okolia Pešti, ale pripravili aj rôzne sprievodné podujatia: interaktívnu výstavu o zachovávaní tradícií v Kerestúre, ľudovoumeleckú a gastronomickú prezentáciu regionálnych stredísk ÚKSM a predstavili sa aj inštitúcie CSSM.
Súčasťou programu boli aj tvorivé dielne určené aj pre deti. Účastníci mohli navštíviť v Kerestúri aj pamätný dom Bélu Bartóka, svetoznámeho hudobníka, ktorý sa nechal inšpirovať aj slovenskou ľudovou hudbou, ako aj starý cintorín miestnych Slovákov.
Deň Slovákov vyvrcholí večer slovenským bálom.
Slováci v Kerestúri si aj napriek ťažkému osudu zachovali identitu
Slováci žijúci v Kerestúri (Rákoskeresztúr), kedysi samostatnej slovensko-nemeckej dedine, ktorá je teraz súčasťou XVII. budapeštianskeho obvodu, si zachovali svoju identitu aj napriek ťažkému osudu. Z komunity jedinej ulice vznikla napokon slovenská samospráva, ktorá existuje dodnes. Pre TASR to dnes uviedla bývalá predsedníčka Slovenskej samosprávy v Budapešti Zuzana Hollósyová.
"Kerestúrski Slováci sa dostali do Budapešti v roku 1950. Predtým to bola dedina, ktorú pripojili k Budapešti, ktorá sa musela rozšíriť. Pripojili sem viacero slovenských osád ako Cinkota a iné, tak sa dostal aj Rákoskeresztúr k Budapešti, čiže k Pešti. Potom o takých 20 rokov tu bola takzvaná 'buldozérová politika' - zbúrali celú slovenskú dedinu, jednu ulicu nechali, ostatných roztrúsili po celej Pešti do panelových domov a tým sa tá slovenská komunita roztrúsila. Slováci, ktorí zostali v tej jednej ulici, sa stretávali. V roku 1995 sme iniciovali, aby si založili slovenskú samosprávu, lebo ak založia, tak budeme mať toľko samospráv v Budapešti, že môžeme založiť samosprávu budapeštiansku," priblížila Hollósyová osud tamojších Slovákov.
Odvtedy podľa jej slov existuje táto komunita. Výrazný podiel na jej zachovaní má hlavne spevácky zbor, ktorý držal spolu všetkých Slovákov.
"Často sme chodievali k nim, ako k takej komunite, ktorá si udržiava zvyky. Prišli sme na zabíjačku, od rána do večera sme tu boli všetci Slováci z okolitých obvodov. Chodili sme sem na Turíce. Raz za rok majú pri tejto príležitosti slovenskú svätú omšu. Oni sú väčšinou totiž katolíci," dodala bývalá predsedníčka samosprávy budapeštianskych Slovákov.
Ako zdôraznila, v Budapešti sa ešte nikdy nekonal Deň Slovákov, vždy iba v regiónoch. "Veľmi sa tešili, že ho môžu usporiadať, lebo sú hrdí na to, že slovenčina tu ešte žije," dodala.
Pripomenula, že v Kerestúri museli zriadiť jazykový kurz, aby sa poslanci slovenskej samosprávy dokázali dorozumieť po slovensky. Odporučenie, aby tamojšie deti dávali rodičia do slovenských škôl, sa nepodarilo presadiť, ale založili aspoň tanečný súbor.
"To sú potomkovia tých Slovákov, ktorí už nehovoria po slovensky, ale vedia, že patríme k slovenskej národnostnej menšine, vedia to deti a mládež, takže ja som spokojná," podotkla Hollósyová.
Podľa jej slov v Peštianskej župe je najmenej 26 obcí, v ktorých sa slovenčina buď vyučuje, alebo majú slovenskú samosprávu. "Oni (Kerestúrčania) patria k tej komunite, kde nie je výučba slovenčiny. Nikdy sa teda neučili v škole slovenský jazyk. Po slovensky hovoria starší ľudia, teda vo veku nad 50 rokov. Mladí ale už nie, oni vedia možno iba to, čo sa naučili spievať a recitovať vo folklóre," uzavrela bývala predsedníčka.
V Kerestúri dnes usporiadala Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku (CSSM) tohtoročný Deň Slovákov v Maďarsku. Zúčastnil sa na ňom aj podpredseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Peter Prochácka.
Hollósiová si pri tejto príležitosti prevzala ocenenie CSSM "Za našu národnosť" za dlhoročnú národnostnú činnosť v školstve, v kultúre, v samosprávnom živote, za založenie viacerých slovenských spolkov a tanečného súboru Prameň, ktorý 20 rokov aj viedla, za založenie klubu dôchodcov, ako aj za založenie Budapeštianskeho speváckeho zboru Ozvena pred 17 rokmi. Ocenenie dostal i spevácky zbor v Kerestúri.
