Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Rádio Slobodná Európa sa organizovalo na dvoch líniách a to v americkom New Yorku a nemeckom Mníchove.
Autor TASR
Mníchov/Bratislava 4. júla (TASR) – Prvé skúšobné vysielanie Rádia Slobodná Európa (Radio Free Europe - RFE) sa uskutočnilo 4. júla pred 65 rokmi.
Do boja proti vzmáhajúcej sa totalite sa Spojené štáty americké (USA) rozhodli zapojiť aj osvedčený prostriedok - rozhlas. V roku 1949 rozhodla americká vláda o založení rozhlasovej stanice s názvom Rádio Slobodná Európa (Radio Free Europe - RFE). Prvé skúšobné vysielanie novozaloženej stanice sa zrealizovalo 4. júla 1950. Vysielalo sa z nákladného auta pohybujúceho sa okolo hraníc s Československom.
Už krátko po druhej svetovej vojne sa ukázalo, že svet sa síce zbavil totalitného režimu v Nemecku, ktorý spôsobil globálny vojnový konflikt, na stredoeurópske krajiny však začalo číhať ďalšie nebezpečenstvo v podobe Stalinovej rozpínavosti a snahe vnútiť sovietsky systém hlavne krajinám v strede a na východe Európy.
Po prejave britského ministerského predsedu Winstona Churchilla v roku 1946 nastalo obdobie známe ako "Studená vojna". Nad štátmi v strednej a východnej Európe sa zatiahla železná opona a jedinou možnosťou ako ju preklenúť bolo rádiové vysielanie. Cieľom RFE bolo priniesť necenzurované spravodajstvo o dianí doma aj vo svete do krajín, v ktorých bolo voľné šírenie informácií zakázané a kontrolované.
Rádio Slobodná Európa sa organizovalo na dvoch líniách a to v americkom New Yorku a nemeckom Mníchove. Kým v New Yorku si Američania za riaditeľa vysielania do Československa vyhliadli známeho českého novinára Ferdinanda Peroutku, ktorý počas druhej svetovej vojny prežil roky v nacistickom koncentráku, v Mníchove, kde bol hlavný pracovný štáb vysielania, sa riaditeľom stal Pavel Tygrid, ktorý bol počas vojny pracovníkom BBC v Londýne (Spojené kráľovstvo). Pracovný tím RFE pôsobil v týchto dvoch mestách už od roku 1950. V Mníchove od prvej chvíle zo Slovákov pracovali Karol Belák-Berger, Martin Kvetko, Imrich Kružliak, Juraj Kováč, Felix Mikula, ku ktorým postupom času pribúdali ďalší redaktori. V New Yorku to zo Slovákov boli Michal Múdry, Ján Beharka, Klement Šimončič, Ľudovít Šebesta a iní.
Oficiálne vysielanie pre poslucháčov v Československu zahájilo Rádio Slobodná Európa 1. mája 1951 v českom jazyku. Prvá veta vysielania znela: "Volá hlas svobodného Československa, rozhlasová stanice Svobodná Evropa". O niekoľko minút sa ozval zvuk rušičiek, ich typickému zvuku sa hovorilo "moskovské boogie".
Pre vtedajšiu československú politickú špičku bolo spustenie americkej rozhlasovej stanice, schválenej Kongresom USA a financovanej z peňazí amerických daňových poplatníkov nanajvýš nepríjemnou záležitosťou. Obyvatelia Československa sa od tých čias dostávali k informáciám, ktoré komunistický režim pred nimi tajil, prípadne bagatelizoval ich význam.
RFE prežilo pád Berlínskeho múru v nemeckom Berlíne a v roku 1995 sa presídlilo do budovy bývalého Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSR v Prahe. Svoje vysielanie pre Česko a Slovensko definitívne skončilo po 52 rokoch - 30. septembra 2002.
Do boja proti vzmáhajúcej sa totalite sa Spojené štáty americké (USA) rozhodli zapojiť aj osvedčený prostriedok - rozhlas. V roku 1949 rozhodla americká vláda o založení rozhlasovej stanice s názvom Rádio Slobodná Európa (Radio Free Europe - RFE). Prvé skúšobné vysielanie novozaloženej stanice sa zrealizovalo 4. júla 1950. Vysielalo sa z nákladného auta pohybujúceho sa okolo hraníc s Československom.
Už krátko po druhej svetovej vojne sa ukázalo, že svet sa síce zbavil totalitného režimu v Nemecku, ktorý spôsobil globálny vojnový konflikt, na stredoeurópske krajiny však začalo číhať ďalšie nebezpečenstvo v podobe Stalinovej rozpínavosti a snahe vnútiť sovietsky systém hlavne krajinám v strede a na východe Európy.
Po prejave britského ministerského predsedu Winstona Churchilla v roku 1946 nastalo obdobie známe ako "Studená vojna". Nad štátmi v strednej a východnej Európe sa zatiahla železná opona a jedinou možnosťou ako ju preklenúť bolo rádiové vysielanie. Cieľom RFE bolo priniesť necenzurované spravodajstvo o dianí doma aj vo svete do krajín, v ktorých bolo voľné šírenie informácií zakázané a kontrolované.
Rádio Slobodná Európa sa organizovalo na dvoch líniách a to v americkom New Yorku a nemeckom Mníchove. Kým v New Yorku si Američania za riaditeľa vysielania do Československa vyhliadli známeho českého novinára Ferdinanda Peroutku, ktorý počas druhej svetovej vojny prežil roky v nacistickom koncentráku, v Mníchove, kde bol hlavný pracovný štáb vysielania, sa riaditeľom stal Pavel Tygrid, ktorý bol počas vojny pracovníkom BBC v Londýne (Spojené kráľovstvo). Pracovný tím RFE pôsobil v týchto dvoch mestách už od roku 1950. V Mníchove od prvej chvíle zo Slovákov pracovali Karol Belák-Berger, Martin Kvetko, Imrich Kružliak, Juraj Kováč, Felix Mikula, ku ktorým postupom času pribúdali ďalší redaktori. V New Yorku to zo Slovákov boli Michal Múdry, Ján Beharka, Klement Šimončič, Ľudovít Šebesta a iní.
Oficiálne vysielanie pre poslucháčov v Československu zahájilo Rádio Slobodná Európa 1. mája 1951 v českom jazyku. Prvá veta vysielania znela: "Volá hlas svobodného Československa, rozhlasová stanice Svobodná Evropa". O niekoľko minút sa ozval zvuk rušičiek, ich typickému zvuku sa hovorilo "moskovské boogie".
Pre vtedajšiu československú politickú špičku bolo spustenie americkej rozhlasovej stanice, schválenej Kongresom USA a financovanej z peňazí amerických daňových poplatníkov nanajvýš nepríjemnou záležitosťou. Obyvatelia Československa sa od tých čias dostávali k informáciám, ktoré komunistický režim pred nimi tajil, prípadne bagatelizoval ich význam.
RFE prežilo pád Berlínskeho múru v nemeckom Berlíne a v roku 1995 sa presídlilo do budovy bývalého Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSR v Prahe. Svoje vysielanie pre Česko a Slovensko definitívne skončilo po 52 rokoch - 30. septembra 2002.
